Nález hrobky významného hodnostára Ptahšepsesa pomôže lepšie pochopiť obdobie staroegyptských dejín. Vo štvrtok to uviedol Český egyptologický ústav.

"Výskum v súčasnosti ešte beží, ale už teraz je isté, že sa podarilo znovuobjaviť dávno stratenú hrobku jednej z najvýznamnejších osobností nekráľovského pôvodu v období staviteľov pyramíd Starej ríše," uviedol ústav.

Objav sa podaril severne od Džoserovej pyramídy. V podzemí sa nachádzala veľká pohrebná komora so žulovým sarkofágom, ktorá však bola podľa výskumníkov vykradnutá už v staroveku. Aj po 4400 rokoch dosahuje výšku viac ako štyri metre.

Hrobka pokrývala plochu 1000 metrov štvorcových a pri  vchode do kaplnky sa zčasti zachovala pôvodná maľba so scénou, ako mäsiari porážajú dobytok určený ako obetu. "Podarilo sa nájsť aj niekoľko fragmentov reliéfov, z nich niektoré zachytávajú časti postavy princeznej Chamaat," spresnil ústav.

Vedúcim expedície je profesor Miroslav Bárta. "Táto hrobka a osobnosť jej majiteľa sú úplne zásadné pre pochopenie počiatku trendov, ktoré viedli ku kolapsu obdobia staviteľov pyramíd," povedal Bárta. V dôsledku vysychania rieky Níl sa začal podľa jeho slov prejavovať úbytok zdrojov a narastal vplyv lobistov. "Mocné rodiny v štáte sa stávali stále mocnejšími a nezávislejšími na panovníkovi, stavali si monumentálne hrobky a dávali najavo svoj vplyv," vysvetlil.

Ptahšepses vyrastal na kráľovskom dvore. Ako prvý dvoran nekráľovského pôvodu sa oženil s panovníkovou dcérou Chamaat.

Podľa českých archeológov je možné, že bol jedným z legendárnych mudrcov, ktorého starí Egypťania uctievali tisícky rokov.

Kultovnú kaplnku hrobky pred 160 rokmi objavil francúzsky archeológ Auguste Mariette a odviezol z nej stélu – nepravé dvere.

Dnes sú spolu s kamenným prekladom z vchodu do hrobky v Britskom múzeu. Mariette o náleze zverejnil len stránku textu a hrubý nákres pôdorysu a nepravých dverí, na hrobku sa preto zabudlo.