Chorvátsko by sa malo stať členom Schengenu od 1. januára 2023, pričom EP vyzýva členské krajiny, aby to umožnili aj Rumunsku a Bulharsku.
Vladimír Bilčík (SPOLU) uviedol, že neúčasť Rumunska a Bulharska v Schengene vníma ako problém aj z bezpečnostného hľadiska, lebo najmä Rumunsko robí veľa na pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom.
"Keby Rumuni boli v Schengene, niektoré veci sa jednoduchšie povedú z hľadiska vojenskej pomoci a dodávok na Ukrajinu," dodal.
Vstup Chorvátsko bude pre Slovákov znamenať, že Jadranské more je naozaj aj ich more a v bezpečnostnom smere to posúva schengenskú hranicu ďalej od Slovenska.
To je dôležité v situácii, keď maďarsko-srbská hranica "pripomína ementál", rastú migračné tlaky, zlyhávajú dohody vo vnútri Schengenu a zavádzajú sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach, dodal Bilčík.
Robert Hajšel (Smer-SD) poukázal na to, že EP vyjadril schengenskú podporu nielen Chorvátsku, ale aj Rumunsku a Bulharsku.
Obe krajiny už 11 rokov spĺňajú technické požiadavky a čakajú na rozhodnutie členov Schengenu otvoriť im dvere do zóny bez hraničných kontrol. "Nie sú na tom z hľadiska ochrany vonkajšej hranice horšie ako iné štáty, ktoré už v Schengene sú," skonštatoval.