Predkladatelia vysvetlili, že súčasťou reformy justície schválenej koncom roka 2020 bol aj presun agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto predtým patrila do právomoci Ústavného súdu SR a od augusta 2021 prešla do právomoci Najvyššieho správneho súdu.

"Avšak bez toho, aby mal Najvyšší správny súd k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov," vysvetlili predkladatelia novely.

Okrem iného bude môcť Najvyšší správny súd odmietnuť žalobu v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy aj vtedy, keď je zrejmé, že by jej nebolo možné vyhovieť. "Prijať rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne," píše sa v návrhu.

Upúšťa sa aj od povinnosti rozhodovať o žalobe na pojednávaní. "Správny súd rozhoduje o žalobe spravidla bez pojednávania, pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné," píše sa v návrhu.

Poslanci pozmeňujúcim návrhom doplnili prechodné ustanovenie, ktorým sa potvrdzuje okamžité uplatňovanie novej právnej úpravy konania vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy aj v konaniach začatých predo dňom účinnosti novej právnej úpravy.

Najvyšší správny súd začal svoju činnosť vykonávať na začiatku augusta 2021. Hierarchicky má postavenie ako Najvyšší súd. Okrem odvolacej správnej agendy a disciplinárok sudcov, prokurátorov, notárov i exekútorov má za úlohu rozhodovať aj o volebných sťažnostiach. Táto úloha predtým patrila Ústavnému súdu SR.