Európska centrálna banka (ECB) by nemala zastaviť zvyšovanie úrokových sadzieb, kým základná inflácia v eurozóne jasne nedosiahne svoj vrchol. Uviedol to guvernér francúzskej centrálnej banky a člen ECB Villeroy de Galhau v rozhovore pre noviny Irish Times.

To by mohlo znamenať, že ak sa ECB sústredí na základné komponenty cenových ukazovateľov, bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb až do budúceho roka, aj keď celkové čísla začnú klesať po znížení nákladov na energie.

Údaje z minulého týždňa ukázali, že celkové aj základné ukazovatele dosiahli v októbri rekordné maximá, hneď po tom, ako ECB zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 2 percentá, sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 2,25 percenta a depozitnú sadzbu na 1,5 percenta.

Villeroy očakáva, že inflácia v eurozóne dosiahne svoj vrchol v prvej polovici 2023, pričom jej energetická zložka začne slabnúť "pravdepodobne od budúcej jari".

A aj keď guvernér francúzskej centrálnej banky podporuje  niekoľko ďalších zvýšení úrokových sadzieb v budúcom roku, povedal zároveň, že tempo ich rastu by mohlo byť pomalšie ako na nedávnych zasadnutiach, keďže sú už blízko úrovne, o ktorej si myslí, že už nestimuluje ekonomiku.

"Je príliš skoro povedať, kde by mohol byť konečný bod úrokových sadzieb alebo tzv. terminálna sadzba," povedal Villeroy. "To znamená, že nie sme ďaleko od neutrálnej sadzby, po prekročení ktorej by naše tempo mohlo byť flexibilnejšie a možno pomalšie," dodal.

Bagatelizoval tiež riziko, že recesia v eurozóne prinúti centrálnu banku prestať so zvyšovaním úrokov, čiastočne preto, lebo trh práce je stále silný.

"Môžeme zvýšiť úrokové sadzby bez toho, aby sme vyvolali výraznú nezamestnanosť," uviedol Villeroy. "Na určenie úrovne rastu v budúcom roku je energia dôležitejšia ako menová politika. Naším cieľom nie je vyvolať recesiu, ale skrotiť infláciu," dodal.