Vodca izraelskej strany jednota (Likud) Benjamin Netanjahu začal v piatok so svojimi ultraortodoxnými a krajne pravicovými spojencami rokovania o vytvorení koaličnej vlády.
Perspektíva, že takto vznikne najpravicovejšia vláda v dejinách Izraela, vyvoláva obavy v Izraeli i v zahraničí, konštatovala vo svojej správe agentúra AFP.
Podľa najnovších oficiálnych výsledkov predčasných parlamentných volieb, zverejnených vo štvrtok večer, získala strana Likud v 120-člennom Knesete 32 mandátov.
Ak sa Netanjahu dohodne na koalícii s dvomi ultraortodoxnými stranami a krajne pravicovou stranou Náboženský sionizmus, v parlamente by mohol pôsobiť pravicový blok so 64 poslancami.
Centristický blok odchádzajúceho dočasného premiéra Jaira Lapida získal od voličov 51 mandátov, čo znamená definitívne víťazstvo Netanjahua a koniec bezprecedentnej patovej situácie v politike, ktorá si v Izraeli vynútila pätoro volieb v priebehu necelých štyroch rokov.
Politickí pozorovatelia podľa AFP upozorňujú, že na kľúčové posty vo vláde by sa mohli dostať radikálni predstavitelia krajnej pravice. Šlomo Fišer z Jeruzalemského inštitútu pre židovskú politiku si však myslí, že Netanjahu si je vedomý toho, že by mu to mohlo v zahraničí uškodiť.
"Bibi (Netanjahuova prezývka) je veľmi opatrný. Nechce prísť o svoju medzinárodnú legitimitu... Myslím, že by sa mohol pokúsiť rozšíriť svoju koalíciu, aby minimalizoval vplyv" radikálov, domnieva sa Fišer.
Netanjahu v piatok v statuse na Twitteri napísal, že hovoril s niekoľkými európskymi lídrami vrátane Maďarska a Poľska, ktorí mu zablahoželali. Poďakoval sa svojim voličom a sľúbil, že "vráti Izrael na správnu cestu".
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price medzitým odmietol špekulovať o zložení novej izraelskej vlády. Povedal, že Washington dúfa, že "všetci izraelskí vládni predstavitelia budú aj naďalej zdieľať hodnoty otvorenej, demokratickej spoločnosti".