Pápež František sa chystá do Bahrajnu. Zmysel cesty, ktorá sa uskutoční od štvrtka do nedele, vidí v dialógu s predstaviteľmi ďalších náboženstiev, hlavne islamu. Mimovládne organizácie pápeža vyzvali, aby verejne spomenul zlý stav ľudských práv, ktorý v Bahrajne panuje.
Krajina sa však vyznačuje väčšou náboženskou slobodou ako okolité štáty, uviedla agentúra AFP. Počas cesty sa hlava katolíckej cirkvi stretne s významnými predstaviteľmi sunnitského islamu.
"Budem mať príležitosť rokovať s predstaviteľmi (ďalších) náboženstiev, hlavne islamu," povedal dnes pápež. Zúčastní sa záveru fóra pre dialóg a spolužitie a bude rokovať s predstaviteľmi významnej islamskej organizácie Moslim Council of Elders (Islamská rada starších) či s veľkým imámom mešity Al-Azhar Ahmadom Tajibom, ktorý je považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov sunnitského islamu.
Podľa druhého najvyššieho predstaviteľa Vatikánu, kardinála Pietra Parolina, je účelom návštevy malého štátu v Perzskom zálive vyslať signál mieru a spolužitia vo svete, ktorý zápasí s viacerými vážnymi konfliktmi.
Skupina organizácií na ochranu ľudských práv dnes pápeža vyzvala, aby verejne prehovoril o stave ľudských práv v krajine. Podľa organizácií, medzi ktorými je Amnesty International či Human Rights Watch, sa bahrajnská vláda a jej organizácie dopúšťajú mučenia a porušovania ľudských práv. Obávajú sa, že návšteva hlavy katolíckej cirkvi môže zlepšiť obraz sunnitskej monarchie.
Úrady na kritiku odpovedali tvrdením, že Bahrajn je tolerantnou krajinou. Štát umožňuje väčšiu slobodu vyznania ako niektoré okolité krajiny, napríklad Saudská Arábia. V Bahrajne žije asi 80-tisíc katolíkov, väčšinou ide o pracovníkov z Filipín či Indie. V krajine sú dva väčšie katolícke kostoly.
Bahrajn v uplynulých rokoch zaznamenal silné náboženské spory. Kráľ šajch Hamad bin Ísá Chalífa a jeho dynastie sú sunniti, zatiaľ čo väčšinu populácie tvoria šiiti, ktorí požadujú väčší podiel na štátnej moci. Úrady nechali pozatýkať predstaviteľov šiitskej opozície či rozpustiť ich strany.