Európa už dlhšie vedie spory s Pekingom o obchode, životnom prostredí, vzdelávaní, surovinách či duševnom vlastníctve, ale videohry zatiaľ nie sú súčasťou tohto boja.

A vzhľadom na to, že Čína na domácom trhu sprísňuje podmienky pre priemysel videohier, čínske technologické giganty sa snažia investovať v zámorí. To vyvoláva mnohé obavy od bezpečnosti údajov až po obmedzenie kreatívnej slobody.

"Európa má predstavu, že budeme schopní oddeliť strategické odvetvia od nestrategických," povedala agentúre AFP Antonia Hmaidiová z think-tanku Mercator Institute. Väčšina politikov podľa nej považuje videohry za niečo, čo nie je strategicky dôležité.

To pomohlo spoločnosti Tencent, najväčšej hernej spoločnosti na svete z hľadiska tržieb, kúpiť si štúdiá v celej Európe vrátane v tom čase rekordného obchodu s fínskou firmou Supercell v roku 2016 v hodnote 8,6 miliardy USD (8,85 miliardy eur).

Jej čínsky rival NetEase urobil svoj najväčší vpád do zahraničných herných štúdií v auguste, keď získal francúzsku firmu Quantic Dream - len niekoľko dní pred tým, ako Tencent zvýšil svoj podiel v Ubisofte, ďalšom francúzskom štúdiu.