Vo zverejnenom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 – 2025 chýbajú konsolidačné opatrenia, ktoré by udržali štátny dlh na prijateľnej úrovni.
Vysoká inflácia síce bude spojená s vyššími nominálnymi príjmami, no reálna výkonnosť ekonomiky, a teda aj zdrojov, sa zníži. Vláda už tretí rok po sebe nepredstavila ucelený plán konsolidačných opatrení a návrh rozpočtu na roky 2024 a 2025 tak plní účel viacročného rozpočtu len formálne, uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Rada dlhodobo a opakovane upozorňuje, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Nezmenilo sa to ani pri aktuálnom návrhu rozpočtu a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok v rade," uviedla RRZ.
Návrh rozpočtu predpokladá deficit verejnej správy v roku 2023 na úrovni 7,9 miliardy eur alebo 6,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Po úprave o dočasné vplyvy to podľa Ministerstva financií znamená štrukturálne saldo na úrovni 3,1 percenta HDP.
Ministerstvo očakáva iba mierne medziročné zhoršenie štrukturálneho salda o 0,2 percenta HDP, čo však podľa RRZ neodzrkadľuje skutočné zmeny vo fiškálnej politike vlády a vplyvy energetickej krízy na subjekty verejnej správy.
RRZ rezortu financií vyčíta napríklad to, že napriek výrazne lepším čiastkovým výsledkom očakáva tohoročný deficit na úrovni takmer 5 percent HDP. "To automaticky vytvára priaznivejší obraz o vývoji rozpočtu pre rok 2023 vrátane marginalizovania negatívnych vplyvov vlády na zhoršenie hospodárenia rozpočtu," uviedla RRZ.
Nedostatkom je podľa RRZ napríklad aj to, že zvýšené výdavky na energie v subjektoch verejnej správy vo výške 700 miliónov eur sú vykazované v jednorazových výdavkoch mimo štrukturálneho salda. To však z dôvodu pretrvávajúcich vysokých cien podľa rady aktuálne nespĺňa podmienku na zaradenie medzi jednorazové vplyvy.
Najvýraznejší vplyv na štrukturálne saldo, a to vo výške 1 percento HDP, bude mať podľa rady prorodinný balíček, rodičovský dôchodok a valorizácia platov nad rámec rastu miezd v súkromnej sfére.
Nedostatky rozpočtu by podľa RRZ mohlo odstrániť zavedenie výdavkových limitov.
"Absencia výdavkových limitov umožňuje pokračovanie doterajšej zlej praxe, kde vláda môže v podmienkach nezáväzného fiškálneho rámca predložiť dostatočne nešpecifikovaný návrh viacročného rozpočtu s nejasnými dôsledkami na stabilizáciu verejných financií v strednodobom horizonte a tiež na dlhodobú udržateľnosť verejných financií," uviedla RRZ.
Dôležité preto je, aby ministerstvo neodkladalo rokovania o metodike určenia výdavkových limitov.
RRZ sa nepáči ani vysoký podiel rezerv, ktoré nie sú v rozpočte dostatočne špecifikované a účelovo viazané. Iba na opatrenia v súvislosti s cenami energií je v rozpočte vytvorená rezerva vo výške 3,4 miliardy eur.
"Ak by nedošlo k účelovému viazaniu a rozdeleniu rezervy na jednotlivé kapitoly, súčasný rámec rozpočtu vytvára možnosti použitia tejto rezervy aj inými spôsobom," upozornila RRZ.