Z jej správy vyplýva, že veliteľ ELN António Garcia prečítal v Caracase vyhlásenie, podľa ktorého obe strany obnovia "proces dialógu po prvom novembrovom týždni", pričom garantmi rokovaní budú Venezuela, Kuba a Nórsko.

Dialóg medzi ELN a vládou sa začal v roku 2016 za bývalého prezidenta Juana Manuela Santosa, ktorý podpísal mierovú dohodu s väčšou marxistickou povstaleckou skupinou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC). Tá následne zložila zbrane a vytvorila politickú stranu.

Rokovania s ELN však v roku 2019 prerušil vtedajší konzervatívny prezident Iván Duque. Stalo sa tak v dôsledku teroristického útoku na policajnú akadémiu v Bogote, pri ktorom zahynulo 22 ľudí.

Prezident Gustavo Petro, vôbec prvý ľavicový prezident Kolumbie, pri nástupe do úradu prisľúbil, že zaujme menej bojovný prístup k snahám o ukončenie násilností, ktoré majú na svedomí rôzne ozbrojené skupiny vrátane ľavicových geríl a pašerákov drog. S cieľom dosiahnuť mier nadviazal tiež kontakty s ELN.

Hostiteľmi rozhovorov budú na rotačnom princípe Venezuela, Kuba a Nórsko.

Delegácia vyjednávačov ELN strávila štyri roky na Kube, keďže predchádzajúca vláda im zakázala návrat do Kolumbie. Z Kuby odišli  2. októbra do Venezuely, kde sa začnú nové rokovania.

ELN je poslednou aktívnou povstaleckou skupinou pôsobiacou v Kolumbii, hoci "disidenti" z FARC, ktorí odmietli podpísať mierovú dohodu z roku 2016, sú tiež naďalej aktívni.

Najväčšia odštiepenecká skupina z FARC v septembri deklarovala, že je pripravená zastaviť útoky proti bezpečnostným silám, aby pomohla rokovaniam o prímerí.