Americké akcie sa dnes opäť oslabili, investori majú naďalej obavy týkajúce sa agresívneho sprísňovania menovej politiky v Spojených štátoch a jeho dopadov na ekonomiku.
Dow Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie tridsiatich popredných amerických podnikov, dnes stratil 1,11 percenta a uzavrel na 29 260,81 bodu. Širší index S & P 500 sa prepadol o 1,02 percenta na 3 655,07 bodu a index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, klesol o 0,60 percenta na 10 802,92 bodu.
Americká centrálna banka (Fed) minulý týždeň na svojom zasadnutí tretíkrát po sebe zvýšila úrokové sadzby o 0,75 percentuálneho bodu. Základný úrok Fedu tak stúpol do rozpätia troch až 3,25 percenta, teda na najvyššiu úroveň za 14 rokov. Fed navyše signalizoval, že mieni vo zvyšovaní úrokov pokračovať a že so začatím ich znižovania počíta až v roku 2024.
Fed sa zvyšovaním nákladov na úvery snaží obmedziť spotrebiteľské výdavky, aby tak dostal pod kontrolu infláciu. Ekonomický rast v Spojených štátoch, ktoré sú najväčšou ekonomikou na svete, ale už teraz spomaľuje a investori sa obávajú, že Fed sprísňovaním menovej politiky spôsobí hospodársku recesiu, píše agentúra AP.
"Investori teraz jednoducho hádžu do ringu uterák," uviedol podľa agentúry Reuters analytik Jake Dollarhide zo spoločnosti Longbow Asset Management.
Na devízovom trhu sa dnes britská libra voči americkému doláru prepadla na rekordné minimum, neskôr však časť strát vymazala. Obchodníci predávajú libru kvôli obavám, aký dopad bude mať nový ekonomický plán vlády na britské financie. Pokles kurzu libry pomohol americkému doláru, považovanému za bezpečnú investíciu, dostať sa na ďalšie dvadsaťročné maximum voči košu hlavných svetových mien.
Libra sa počas obchodovania v Ázii prepadla až o takmer päť percent na doterajšie minimum 1,0327 dolára. Okolo 22:00 hodine SELČ už ale strácala len zhruba 1,4 percenta a pohybovala sa blízko 1,07 dolára.
V piatok, keď britský minister financií Kyseline Kwarteng predstavil najväčšie zníženie daní od roku 1972, libra klesla o 3,6 percenta. Investori sa obávajú, že fiškálne stimuly vyvolajú zadlženie krajiny na nedostupnú úroveň a ďalej podporia infláciu.