Uviedol námestník generálneho riaditeľa a primár oddelenia kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave Juraj Maďarič.
Za posledných 30 rokov podľa neho pozitíva vývoja slovenského zdravotníctva súvisia najmä so svetovým vedecko-technickým progresom, ktorý sa premieta napríklad v nových liekoch, liečebných postupoch či technológiách.
Je podľa neho dôležité naďalej do zdravotníctva investovať. Vyzdvihol, že Slovensko bolo väčšinou schopné na tento vývoj reagovať.
Za úspech považuje aj vznik a progres odboru angiológie. "Čo sa odráža vo viacerých parametroch minimálne porovnateľných s inými európskymi krajinami vrátane Českej republiky," vysvetlil.
V oblasti kardiológie považuje za významné míľniky dostavbu budovy NÚSCH, vznik kardiovaskulárnych centier v Banskej Bystrici a v Košiciach, ako aj menších kardiocentier v Martine, Prešove, Nitre a v Bratislave. "Ich vznik znamenal aj nárast konkurencie, ktorá viedla k prirodzenému zvyšovaniu kvality," vysvetlil.
Ozrejmil, že rozdelenie Československa znamenalo pre ústav šancu stať sa lídrom v republike, čo prinieslo aj väčšiu zodpovednosť. Prínosom boli i možnosti priamych kontaktov so svetovými odborníkmi a pracoviskami.
Z hľadiska vzdelávania v kardiológii a angiológii bol podľa Maďariča dôležitý rozvoj Slovenskej kardiologickej spoločnosti existujúcej už pred vznikom samostatného Slovenska a vznik Slovenskej angiologickej spoločnosti v roku 1993.
"Odborné spoločnosti tohto druhu sú dnes v každom odbore zárukou a nositeľom udržiavania odbornosti a kontinuálneho vzdelávania. Na túto funkciu štát, bohužiaľ, rezignoval, napriek tomu, že kontinuálne vzdelávanie lekárov je u nás zo zákona povinné," poznamenal.