"Odtok z povodí, výdatnosť prameňov, a tým aj vlhkosť pôdneho prostredia sú na veľkej časti územia Slovenska závislé od priebehu a charakteru zimných zrážok," povedal Vido.

Poukazuje, že za normálnych okolností padá v zime sneh a ukladá sa v pohoriach. V predjarnom období sa postupne tento uložený sneh začne topiť. Opisuje, že jar na horách prichádza postupne, a tak stíha voda z topiaceho sa snehu prenikať do pôdy a podložia.

Rýchlosť a postupnosť vsakovania vody je podľa Vida veľmi dôležitá. Pri náhlom roztopení snehu odteká voda zväčša povrchovým odtokom preč z horských oblastí a stíha zľahka prevlhčiť pôdu iba do niekoľkých centimetrov. To považuje Vido za problém.

"V ostatných rokoch sa výrazne vplyvom otepľovania atmosféry zvyšuje teplota vzduchu počas zimných mesiacov. To vedie k tomu, že zimné zrážky padajú v čoraz väčšej miere vo forme dažďa a nie snehu. Respektíve, ak aj spadnú vo forme snehu, počas náhlych vpádov teplého vzduchu počas zimy dochádza k náhlemu topeniu, a tým zmenšovaniu zásob vody v horských oblastiach," uviedol.

Najvýraznejšie to je podľa Vida najmä v stredných horských polohách do 1000 až 1200 metrov nad morom. Tam k týmto procesom dochádza k postupnému hromadeniu deficitu vody, znižuje sa výdatnosť prameňov, podzemných tokov, prietoky potokov a riek.

Prejavuje sa to aj v zníženej schopnosti dosycovania pôdy vo väčších hĺbkach. Vido tvrdí, že tam vzniká veľmi výrazné pôdne a hydrologické sucho, ktoré sa prehlbuje v prípade, že sa nedostavia výdatné zrážky počas jari a leta.