Predseda švédskej pravicovej Umiernenej koaličnej strany Ulf Kristersson je pripravený dnes začať prácu na vytvorení novej vlády. Kristersson to povedal v stredu večer po tom, čo odchádzajúca sociálnodemokratická premiérka Švédska Magdalena Anderssonová uznala porážku v nedeľných parlamentných voľbách. Podľa predbežných výsledkov by pravicový blok mal obsadiť 176 kresiel v 349-člennom švédskom parlamente, zatiaľ čo ľavicová aliancia bude mať 173 kresiel.
Najsilnejšou stranou v pravicovom bloku sú protiimigrační švédski demokrati, ktorých podporilo 20,5 percenta voličov - úspešnejšia vo voľbách bola len sociálna demokracia z ľavicového bloku s 30,3 percenta. Ostatné pravicové strany však odmietajú so Švédskymi demokratmi vo vláde spolupracovať, a tak šancu na sformovanie nového kabinetu dostane podľa švédskych médií šéf Umiernených Kristersson. Ten sa pravdepodobne pokúsi vytvoriť vládu s Kresťanskodemokratickou stranou a v parlamente sa bude spoliehať na podporu Švédskych demokratov a Liberálov.
"Teraz začnem prácu na formovaní novej vlády," uviedol v stredu večer Kristersson vo videonahrávke na svojom instagramovom účte. Sľúbil pritom, že vytvorí vládu "pre všetkých občanov Švédska". "Spoločnosť je teraz frustrovaná, ľudia sa obávajú násilností, ekonomického vývoja, vo svete panuje neistota a aj vo Švédsku zašla politická polarizácia príliš ďaleko. Preto je mojou snahou zjednocovať, a nie rozdeľovať," dodal.
Odchádzajúca premiérka Anderssonová v stredu vyhlásila, že dnes požiada predsedu parlamentu o uvoľnenie z funkcie a že si želá, aby nová vláda vznikla čo najskôr. Podotkla pritom, že mnoho Švédov je znepokojených volebným úspechom Švédskych demokratov. "Vnímam tieto obavy a zdieľam ich," povedala Anderssonová.
Medzi zakladajúcimi členmi Švédskych demokratov boli ľudia otvorene podporujúci ideológiu nacistického Nemecka, postupom času však strana zmiernila rétoriku, prestala odmietať vstup Švédska do NATO a vzdala sa plánov na odchod krajiny z Európskej únie. Nekompromisný postoj k imigrácii si však zachovala. Pred parlamentnými voľbami zverejnili Švédski demokrati 30-bodový plán, ktorý by mal zmeniť Švédsko na krajinu s najprísnejším postupom voči utečencom v Európskej únii. Žiadatelia o azyl by mohli byť odmietaní napríklad aj na základe náboženského vyznania.