Zároveň upozornila, že túžba po slobode sa nedá udusiť. "Nedokážu to ani tanky, ani po zuby ozbrojení vojaci. Skôr či neskôr sa skončí každá okupácia," uviedla Remišová, ktorá nachádza paralelu medzi udalosťami pred viac ako polstoročím a súčasným dianím na Ukrajine.
"Moskva chce opäť diktovať inému slobodnému a zvrchovanému národu, čo môže a čo nie, a svoj diktát si neváha vynucovať vojenskou silou, vyhrážaním sa jadrovými zbraňami a krvou tisícok nevinných obetí. Tak to bolo v roku 1968, takto isto je to dnes. Nikdy na to nezabúdajme," zdôraznila.
Podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady Peter Osuský (SaS) pripomenul, že okupácia vojsk priniesla pre Československo ďalšiu emigračnú vlnu a odliv mozgov. "Pre tých, ktorých komunistická totalita ‘normalizovala‘, aj zničené plány a nádeje," dodal.
Upozornil, že dedičstvo komunizmu stále "straší v hlavách tých, ktorí ho síce zažili, no ktorých demokracia nikdy neoslovovala, a tiež tých, ktorí ho nezažili a majú o ňom z pochybných zdrojov nadobudnuté ilúzie". I preto je presvedčený o dôležitosti pripomínania si minulosti, najmä moderných dejín, ktoré by sa v rámci výučby dejepisu v školách nemali končiť s koncom druhej svetovej vojny.
V nedeľu 21. augusta uplynie 54 rokov od okamihu, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Bulharska obsadili Československú socialistickú republiku (ČSSR).
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.
Poslanci 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska.