Zamestnávatelia kritizujú zámer zavedenia minimálneho vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie. Má negatívne ovplyvniť najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Republiková únia zamestnávateľov preto vyzýva vládu najskôr na diskusiu so sociálnymi partnermi. Navrhne tiež zvolanie mimoriadnej Hospodárskej a sociálnej rady. Informoval o tom tajomník únie Martin Hošták.
"Je nepochopiteľné, že vláda s takýmto návrhom prichádza v čase, kedy stojíme pred ekonomickou recesiou a inflácia čoraz viac zaťažuje rodinné rozpočty našich zamestnancov," skonštatoval viceprezident únie Jozef Špirko.
Upozornil, že zamestnávatelia to vnímajú citlivo a snažia sa aspoň čiastočne situáciu kompenzovať dohodou o zvýšení minimálnej mzdy na budúci rok. Návrh na zvýšenie odvodov je podľa neho v ostrom protiklade s ich snahou o adresnú pomoc.
Podľa zamestnávateľov je nevyhnutné, aby zásadné zmeny boli predmetom odbornej celospoločenskej diskusie.
"Považujeme za neprijateľné, aby boli sociálni partneri opäť vyňatí zo sociálneho dialógu o to viac, že sa tak deje len niekoľko týždňov po tom, čo premiér verejne prisľúbil, že sa takáto situácia nebude opakovať," podotkol Špirko.
O zavedení minimálneho vymeriavacieho základu u zamestnancov hovorí návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach. Ten rezort zdravotníctva predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Účinnosť navrhuje od januára 2023.
V súčasnosti existuje minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nezamestnaných.
Zamestnancovi aktuálne stačí akýkoľvek úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatenej sumy. Podľa ministerstva preto dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov.