Približne dva mesiace pred voľbami v Bosne a Hercegovine nariadil vysoký predstaviteľ OSN pre túto balkánsku krajinu Christian Schmidt niekoľko zmien volebného zákona. Ako napísala vo štvrtok agentúra APA, Schmidt podľa vlastných slov pripravil balík transparentnosti s cieľom zabezpečiť "slobodnú a spravodlivú" volebnú kampaň.

Zvýšili sa napríklad pokuty za porušenie volebného zákona na  30-tisíc konvertibilných mariek (15 342 eur).

Volebná komisia tiež získala možnosť vylúčiť z volieb kandidátov, ktorí porušujú volebné zákony a zakázané sú tiež nenávistné prejavy.

Reguluje sa tiež používanie elektronických, tlačených a online médií. Štátni predstavitelia a zamestnanci verejných inštitúcií majú zakázané viesť kampaň počas svojho pracovného času.

APA poznamenala, že predstaviteľ OSN Schmidt nezasahoval priamo do volebného systému. V predošlých dňoch sa totiž špekulovalo o tom, že by mohol zmeniť hranicu zvoliteľnosti, čo vyvolalo protesty v Sarajeve.

Vysoký predstaviteľ OSN je na základe tzv. bonnských právomocí z roku 1997 oprávnený pozmeňovať zákony a odvolávať verejných činiteľov, ktorí porušujú Daytonskú mierovú dohodu z roku 1995, ktorá ukončila tri roky trvajúcu vojnu v Bosne.

Parlamentné voľby sa v Bosne a Hercegovine uskutočnia 2. októbra. Približne 3,3 milióna voličov bude voliť troch členov multietnického predsedníctva Bosny, ústredný bosniansky parlament, parlamenty dvoch entít - Republiky srbskej so srbskou väčšinou a Federácie Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci a Chorváti - a prezidenta a viceprezidenta Republiky srbskej.