Slovensko sa v prípade úplného zastavenia toku zemného plynu z Ruska musí spoľahnúť na diverzifikáciu dodávok, podzemné zásobníky, ale aj na úspory a podporu obnoviteľných zdrojov energie.

V súčasnosti je objem plynu v zásobníkoch na území SR na úrovni cez 2,1 miliardy kubických metrov (m3). Vyplýva to z materiálu Plán zabezpečenia dodávok zemného plynu na územie SR na roky 2023 – 2024, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda.

Hlavným zdrojom plynu v prípade prerušenia dodávok z Ruska by mal byť skvapalnený zemný plyn (LNG) dovážaný lodnými tankermi.

"LNG terminály považujeme za jeden z hlavných infraštruktúrnych prvkov, ktorý dokáže v relatívne krátkom čase zmeniť možnosti importu plynu pre krajiny, ktoré majú pobrežie, no vzhľadom na relatívne veľkú prepojenosť plynárenskej infraštruktúry v rámci EÚ aj pre vnútrozemské krajiny," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v schválenom materiáli.

Trh s LNG však podľa MH v súčasnosti čelí limitáciám, a to hlavne na strane produkcie, kde sú celosvetové kapacity limitované a využívané na maximálny potenciál.

"Napriek tomu zostáva LNG jedným z hlavných nástrojov diverzifikácie dodávok plynu a je kľúčové, aby dodávatelia plynu v SR zvyšovali objem plynu z LNG vo svojom portfóliu," pripomenulo MH. Rezort skonštatoval, že najväčší dodávateľ plynu koncovým spotrebiteľom na Slovensku Slovenský plynárenský priemysel (SPP) okrem dovozu LNG podpísal aj kontrakt na zemný plyn z nórskych ťažobných polí v Severnom mori.

Dôležitou infraštruktúrou na bezproblémové zásobovanie plynom sú podzemné zásobníky prevádzkované firmami Nafta, Pozagas a SPP Storage. Tie majú spolu kapacitu v prepočte takmer 43 terawatthodín (TWh), pričom v súčasnosti je v nich uskladnených 2,1 miliardy m3 plynu, čo je približne 23 TWh.

MH upozornilo aj na potenciál Slovenska v ťažbe plynu či na možné úspory, napríklad podporu obnoviteľných zdrojov energie alebo maximalizáciu výroby z existujúcich nízkoemisných zdrojov.