Robert Hajšel (Smer-SD) zdôraznil, že Únia sa ocitla v bezprecedentnej kríze. Zatiaľ čo energetické podniky bohatnú a vytvárajú neočakávané zisky, stále viac ľudí upadá do energetickej chudoby. "Návrh Európskej komisie na zavedenie tejto dane môže prispieť k zozbieraniu peňazí potrebných na financovanie boja s energetickou krízou a aspoň čiastočne tlmiť vysoké ceny za energie," vysvetlil.
Dodal, že táto daň by sa mala vzťahovať aj na iné spoločnosti, ktoré profitovali počas pandémie nového koronavírusu, na farmaceutické firmy a digitálnych gigantov. Pripomenul, že k takejto dani pristúpili v Taliansku, Rumunsku či Británii.
Eurokomisia zatiaľ takúto daň pre celú Úniu nezaviedla, len povzbudzuje členské štáty, aby ju zaviedli samé. "Ľuďom je jedno, akou formou získame peniaze zo zvýšených ziskov energetického sektora, ale čakajú, že to urobíme hneď," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) vysvetlil, že zisky sú zdanené, očakávané aj neočakávané, a spresnil, že z vyšších ziskov spoločnosti už teraz platia vyššie dane. "Tak vyzerá spoločenská dohoda v úspešných ekonomikách. Ak by sme ju chceli častejšie porušovať, aj tým, že pri náraste ziskov vyrúbime špeciálne dane, tak dlhodobo znížime investície do dotknutých podnikov a odvetví. Pod úroveň očakávanú podnikmi aj občanmi," upozornil. Dodal, že menšie investície potom môžu prúdiť aj do ekologickejších a efektívnejších technológií.
Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že Únia zaznamenáva najväčšiu infláciu za posledných 20 rokov, čo je spôsobené najmä rastúcimi cenami energií, ktoré ovplyvňuje ruská invázia na Ukrajine.
"Je samozrejmé hovoriť o zdanení energetických spoločností, ktoré v súčasnosti profitujú z tejto situácie. Treba však povedať, že zdanenie je v kompetencii členských krajín," spresnil. To, čo sa podľa neho dá urobiť na európskej úrovni, je vybudovanie skutočnej energetickej únie, spolupráca v oblasti infraštruktúry, koordinácia zásob energií a aj spoločný nákup jednotlivých zásob.
Ocenil, že v júni išlo do EÚ viac plynu z USA ako z Ruska a že Únia sa dostáva zo závislosti od jedného dodávateľa. "Je našou povinnosťou postupne sa odstrihnúť od ruských fosílnych palív a som rád, že toto strategické rozhodnutie na európskej úrovni už bolo urobené," opísal situáciu. Dodal, že to nebude jednoduché, ale nevyhnutné, ak nechce Únia financovať vojnu na Ukrajine.
Monika Beňová (Smer-SD) pripomenula, že ceny energií rastú obrovským tempom a domácnosti sú vystavené finančnému tlaku.
"Daň z neočakávaných ziskov by sa mala týkať energetických spoločností, ktorých príjmy výrazne narástli v dôsledku udalostí, za ktoré nie sú nijakým spôsobom zodpovedné svojim konaním," odkázala. Dodala, že ide o daň, ktorá by sa zavádzala v závislosti od nejakej konkrétnej ceny, respektíve od miery zisku. "Nemôže ohroziť hospodárenie energetických firiem, no dokáže vrátiť do systému financie, o ktorých získanie sa svojim hospodárením nijako nepričinili," spresnila.
Vladimír Bilčík (SPOLU) je zdržanlivý, čo sa týka zavedenia daní na celoeurópskej úrovni, je však podľa neho dobré diskutovať o tom, čo robia iné členské štáty.
"Potrebujeme koordináciu, aby nedochádzalo k nejakej snahe ovplyvňovať spoločný európsky trh. Takže spoločné pravidlá nie, koordinácia a debata áno," opísal situáciu. Spoločné kroky na európskej úrovni považuje za nevyhnutné, lebo ceny doliehajú na občanov a ide o opatrenia v ich prospech.
Zdôraznil, že najúčinnejšie, čo v tejto veci vie EÚ urobiť, je zastaviť Rusko a jeho agresiu na Ukrajine, pretože Vladimir Putin sa hrá s cenami fosílnych zdrojov, čo vedie k nárastu inflácie. "On je zdrojom inflácie. Pokiaľ ho zastavíme, budeme mať väčšiu kontrolu nad infláciou a nad cenami energií," povedal.