Slovenská republika si 5. júla pripomenie štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Príchod solúnskych bratov sa datuje na leto roku 863. Od tejto udalosti uplynie tento rok 1159 rokov.
Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike.
Solúnski bratia patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov, zvlášť Slovákov, tvoria Cyril a Metod jednu z najdôležitejších kapitol, pričom sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR.
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda, pričom do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše.
Cyril a Metod prišli na naše územie na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Knieža Rastislav sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud.
Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne.
Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené na slovanskú reč a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkú Moravu prišli v lete v roku 863.
Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili.
Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869.
Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roku 869 do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia. Vo väzení strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka.
V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Trnavská univerzita, ktorá nesie meno slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, oslavuje tento rok 25. výročie svojho vzniku. Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola založená 1. augusta 1997.
Na 5. júl pripadá aj Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je od roku 1993 pamätným dňom. Do roku 2020, keď poslanci 3. novembra novelizovali zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, sa pripomínal ako Deň zahraničných Slovákov.