Súdna inštancia so sídlom v Luxemburgu uviedla, že okrem toho, že Slovensko nepodrobilo určité plány a projekty s významným vplyvom na územia s výskytom hlucháňa hôrneho primeranému posúdeniu vplyvov, neprijalo ani potrebné opatrenia na ochranu tohto druhu živočícha.

"Odkedy sme vstúpili do Európskej únie, hlucháň prišiel u nás takmer o polovicu svojich území. Slovensko nedokázalo zabezpečiť aktívnu ochranu životného prostredia, dostatočnú ochranu hlucháňa a jeho prirodzeného prostredia z dôvodu rozsiahlej ťažby dreva," konštatoval Wiezik.

Pripomenul, že Slovensko ani napriek silnému tlaku verejnosti a záväzkom voči Bruselu neprijalo dostatočne primerané kroky na predchádzanie zhoršovania stavu biotopov.

"Hlucháň ukazuje, že aj napriek páčivým slovám vlád na Slovensku o ochrane prírody a lesov idú skutky príliš často opačným smerom. Na jednej strane počúvame o potrebe ochrany prírody, na druhej o tom, že máme veľký podiel lesov v produkčnom veku, čo zjavne hovorí o zámere ich vyťažiť," uviedol Hojsík.

Podľa údajov, ktorí má k dispozícii europoslanec Wiezik, za posledných 40 rokov sa populácia hlucháňa hôrneho na Slovensku zmenšila približne o 80 percent, pričom najväčší pokles je zaznamenaný v Národnom parku Nízke Tatry.

"Boli sme svedkami rozsiahlych zásahov do prírodného prostredia národných parkov a utvrdzovaní vládami, že ide o legálny postup a pomoc prírode. Rozsudok Súdneho dvora EÚ však jasne konštatuje, že išlo o nelegálnu činnosť poškodzovania životného prostredia," upozornil Wiezik. Dodal, že Európsky parlament pracuje na legislatíve, ktorá by lepšie zadefinovala trestné činy v oblasti životného prostredia, aj s charakterom ekocídy.

"Bez rozmanitosti v prírode nebudeme schopní ako ľudstvo prežiť. To je jednoznačné varovanie vedcov. Je tragické, ak Slovensko nedokáže dodržiavať európske zákony, na tvorbe ktorých sme sa podieľali. Ochrana prírody a rozvoj krajiny pritom môžu ísť ruka v ruke. Dá sa to, ak je politická vôľa," uzatvoril Hojsík.