Zatiaľ čo v minulých prípadoch sa proti stavalo Poľsko, teraz na rokovaní ministrov financií v Luxemburgu zablokovalo dohodu Maďarsko.
Predsedníckemu Francúzsku tak nevyšla snaha dosiahnuť dohodu počas svojho polročného pôsobenia na čele bloku a od júla bude dojednanie kompromisu na českom predsedníctve.
Únia sa dlhodobo snaží o efektívnejšie a spravodlivejšie zdanenie veľkých spoločností na čele s najväčšími internetovými podnikmi, ako je Google, Meta či Amazon.
Až vlani v októbri však cestu k nemu otvorila dohoda viac ako stovky krajín sveta v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Jej prvý pilier má zaistiť, aby firmy platili dane vo všetkých krajinách, kde podnikajú, druhý potom minimálnu výšku korporátneho zdanenia 15 percent.
Únia sa ale už niekoľko mesiacov márne dohaduje na schválení druhého piliera. "Táto práca nie je hotová. Myslím, že sa budeme musieť ešte snažiť nájsť riešenie," vyhlásil počas verejnej časti ministerského zasadnutia šéf maďarskej štátnej kasy Mihály Varga.
Jeho krajina tak vystriedala Poľsko v pozícii štátu blokujúceho dohodu, pretože poľská ministerka Magdalena Rzeczkowská dnes pravidlá podporila.
Oba štáty sa s inštitúciami Únie dlhodobo sporia o dodržiavanie princípov právneho štátu a ďalších európskych hodnôt. Európska komisia im kvôli obavám o nezávislosť justičných orgánov či nedostatočné potieranie korupcie blokovala miliardy eur z mimoriadneho fondu obnovy.
Podľa niektorých médií bola práve snaha odblokovať peniaze motiváciou predchádzajúceho poľského veta. Zatiaľ čo poľskú stratégiu pre čerpanie z mimoriadneho balíka Brusel schválil začiatkom júna, v prípade Maďarska tak ešte najmenej niekoľko mesiacov neurobí.
Francúzsky minister Bruno Le Maire, ktorý chcel mať pôvodne celú Úniovú dohodu už v marci, dal počas svojho posledného rokovania v úlohe predsedajúceho najavo značné sklamanie.
Vyjednanie dohody bude teraz na Česku, za ktoré povedie ďalšie, júlové zasadnutie kolegov minister Zbyněk Stanjura. OECD predpokladá, že štáty vďaka dohode získajú ako celok dodatočné daňové príjmy v hodnote okolo 150 miliárd dolárov ročne.
Dohoda by mala viesť aj k presunu daní v objeme viac ako 125 miliárd dolárov do krajín, kde nadnárodné podniky vytvárajú zisky.