Potom, čo vo februári vo Švédsku ceny potravín zlomili rekord za posledné dva roky, sa tisíce ľudí po celej krajine rozhodli konať. Od minulého pondelka zákazníci na sedem dní bojkotovali najväčšie supermarkety v krajine. Vďaka virálnym príspevkom na TikToku a Instagrame sa kampaň stala celonárodnou a teraz aj politickou témou.
Švédsky študent Marcel Demir neskrýva svoje rozhorčenie. V poslednom roku pozorne sledoval ceny čokolády a chipsov v maloobchode. Všimol si, že oba tovary astronomicky zdraželi. „Rozhodne ceny vyleteli nahor,“ hovorí, keď stojí pred pobočkou švédskeho reťazca obchodov s potravinami Coop na hlavnej vlakovej stanici v Štokholme. Obvykle si tu kupuje chipsy a čokoládu, tie zdraželi asi najviac. „Čokoláda v poslednej dobe, chipsy za posledný rok,“ hovorí.
Dvadsaťjedenročný mladík z Eskilstuny na juhovýchode krajiny nie je vo svojom rozhorčení sám. Podľa niektorých odhadov sa ročné potravinové náklady štvorčlennej rodiny od januára 2022 zvýšili až o 30-tisíc švédskych korún (2 774 eur). Podľa vládnej agentúry Statistics Sweden je to od začiatku minulého roka nárast o viac ako štvrtinu, píše denník The Guardian.
Bojkot 12. týždňa
Švédska protestná iniciatíva „Bojkotta vecka 12“ (Bojkot 12. týždňa, nazvaná tak preto, že sa konala v 12. týždni kalendárneho roka) vyzvala spotrebiteľov, aby na protest proti rastúcim cenám prestali nakupovať vo veľkých obchodoch s potravinami, ako sú Lidl, Hskö.
Protestujúci vinia z rastu cien „oligopol“ supermarketov a veľkých výrobcov. Tí podľa nich uprednostňujú svoje zisky pred zákazníkmi, v krajine panuje podľa zákazníkov nedostatok konkurencie medzi spoločnosťami. Supermarkety sa však obyčajne bránia ďalekosiahlymi faktormi vrátane vojny na Ukrajine, geopolitiky, cien komodít, úrody a mimoriadnej klimatickej situácie.
Švédsky bojkot je jeden z niekoľkých svojho druhu, ktoré sa v posledných týždňoch odohrali po celej Európe. Minulý mesiac tiež zákazníci v Bulharsku bojkotovali veľké obchodné reťazce a supermarkety na protest proti rastúcim cenám potravín. V januári sa podobný bojkot z Chorvátska rozšíril do Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory alebo Srbska.
„Nemáme čo stratiť, ale môžeme všetko získať,“ stálo v príspevkoch na sociálnych sieťach. „Ceny potravín sa zbláznili, zatiaľ čo potravinárski giganti a veľkí výrobcovia majú miliardové zisky na náš úkor.“
Zo všetkých potravín sa minulý mesiac najviac zvýšili ceny čokolády, ktoré podľa sledovacieho webu Matpriskollen vzrástli o 9,2 percenta. Ceny tukov a olejov na varenie vzrástli o 7,2 percenta a syrov o 6,4 percenta. Mlieko a smotana zdraželi o 5,4 percenta.
Nie všetci sú však presvedčení o správnosti takejto akcie. Tridsaťštyriročná Švédka Sandra Gustavssonová si síce všíma rastúce ceny potravín, ale je skôr za úplnú zmenu nákupných zvyklostí, napríklad nákup miestneho tovaru bez sprostredkovateľov.
„Od covidu mám pocit, že ceny potravín len rastú, rastú a rastú,“ hovorí zákazníčka, ktorá pracuje ako vedúca prevádzky a žije v Göteborgu. „Jeden týždeň je dobrý, pretože sa o tom začne hovoriť,“ dodala. „Ale inak si nemyslím, že to má nejaký vplyv.“
Teraz záleží na politikoch
Filippa Lindová, vedúca osobnosť Bojkotu 12. týždňa, vyzvala nedávno vládu, aby konala. "Politici musia zasiahnuť a rozbiť tento "oligopol", ktorý spôsobuje vysoké ceny kvôli nedostatočnej konkurencii medzi potravinárskymi spoločnosťami," uviedla. "Dúfam, že to povedie k politickým krokom, ktoré na neurčito znížia ceny základného tovaru," povedala.
Hovorca sociálnych demokratov pre ekonomiku Mikael Damberg v utorok v parlamente obvinil koaličnú vládu vedenú stredopravicovou Umiernenou stranou z nečinnosti: "Vo Švédsku dnes bežné rodiny vyprázdňujú svoje sporiace účty a požičiavajú si peniaze, aby mohli prežiť zo dňa na deň," povedal.
V reakcii na to ministerka financií Elisabeth Svantessonová informovala, že inflácia od nástupu vlády v roku 2022, keď sa pohybovala okolo 10 percent, klesla. Vo februári 2025 predstavovala 1,3 percenta oproti 0,6 percenta v januári.
Pripustila však, že ceny potravín sú stále vysoké. „Podporiť tých, ktorí to majú najťažšie, je dôležité,“ povedala. „Teraz je tiež dôležité zistiť, čo všetko môžeme urobiť,“ uzavrela podľa The Guardian.