Približne 466 miliónov ľudí žije so stratou sluchu. Prevažná väčšina z nich žije v krajinách s nízkymi a strednými príjmami a bežne nemajú prístup k požadovaným službám a intervenciám.
Očakáva sa, že prevencia straty sluchu sa v nasledujúcich desaťročiach značne zvýši v dôsledku meniacej sa demografickej situácie obyvateľstva, zvyšujúceho sa vystavenia rizikovým faktorom ako je rekreačný hluk, ale aj pretrvávanie neliečených ochorení uší, ako je napríklad aj zápal ucha.
Práve uplynulý piatok sme si pripomenuli Svetový deň sluchu a počutia, ktorý sa každoročne koná 3. marca s cieľom zvýšiť povedomie o tom, ako predchádzať hluchote a strate sluchu a podporovať starostlivosť o uši a sluch.
Viac ako 5% svetovej populácie ľudí potrebuje odbornú starostlivosť v súvislosti so stratou sluchu. Prevalencia straty sluchu sa zvyšuje s vekom, medzi staršími ľuďmi ako 60 rokov je postihnutých poruchou sluchu viac ako 25%. Mnohým z príčin, ktoré vedú k strate sluchu, je možné predísť správnou prevenciou a starostlivosťou počas celého života, už od prenatálneho a perinatálneho obdobia, až po vyšší vek. U detí je takmer 60% straty sluchu spôsobených príčinami, ktorým sa dá vyhnúť a ktorým sa dá predísť implementáciou opatrení v oblasti verejného zdravia. U dospelých je možné predísť najčastejším príčinám straty sluchu, ako je vystavenie hlasitým zvukom a ototoxickým liekom.
„S poruchou sluchu prichádza až polovica našich pacientov. Napríklad ušná zátka je relatívne banálny stav, ale môže byť neraz komplikovaný zápalom kože zvukovodu, preto netreba návštevu lekára odkladať. Prirodzené zhoršenie sluchu vplyvom veku je u človeka bežné, ľuďom pracujúcim v rizikovom, nadmernom hluku sa časom tiež zhoršuje,“ uviedol MUDr. Róbert Hӧrӧmpӧli z aambulancie otorinolaryngológie Nemocnice AGEL Levice. Vyšetrenia sluchu patria k bežným vyšetreniam aj pri narodení bábätiek. Vrodená hluchota sa dá diagnostikovať po narodení. Strate sluchu sa dá zabrániť, ak jednotlivec dbá na prevenciu a ak ľudia, ktorí pracujú v rizikovom prostredí, používajú rôzne osobné ochranné prostriedky, napríklad zátky či slúchadlá. Úplne hluchých ľudí je našťastie veľmi málo, avšak naopak, ľudí so zhoršeným sluchom je veľmi veľa.
„Zhoršenie sluchu sa niekedy dá aj liečiť, ale väčšinou, najmä pokiaľ ide o dedičnú stratu sluchu alebo stratu sluchu dlhodobou expozíciou rizikového hluku, liečbou neovplyvníme. O sluch môžeme prísť v niektorých prípadoch aj zo sekundy na sekundu. To sú práve tie stavy, ktoré vieme celkom dobre liečiť, ale len vtedy, ak pacient príde na vyšetrenie do dvoch dní, teda najlepšie hneď,“ dodal MUDr. Róbert Hӧrӧmpӧli.