Na Slovensku máme v porovnaní s Českou republikou ročne o 2 300 liečiteľných úmrtí, t. j. 30 % naviac (v prepočte na počet obyvateľov). Za veľký podiel z týchto predčasných úmrtí do 75 rokov sú zodpovedné cievne mozgové príhody (CMP), hovorovo mŕtvice a srdcové infarkty. Česká republika má zároveň významne vyššie výdavky na zdravotníctvo – o 2,2 mld. eur ročne.
Cieľom tejto publikácie je porovnanie rozdielov v starostlivosti medzi Českou republikou a Slovenskom v dvoch oblastiach (mozgové a srdcové infarkty) a identifikovanie oblastí a nástrojov, do ktorých by mali byť smerované zdroje v prípade navýšenia rozpočtu zdravotníctva. Pri porovnávaní sme použili verejne dostupné zdroje a rozhovory so zástupcami odborných spoločností v Českej republike a na Slovensku. Naším cieľom nie je detailné a exaktné porovnanie rozdielov v starostlivosti o pacientov s CMP a srdcovým infarktom. Chceme skôr poukázať na to, že zdravotníctvo nie je čierna diera a že investície do zdravotníctva sa vyplatia. Dofinancovania slovenského zdravotníctva aspoň o 1 mld. eur by dokázalo zvýšiť dostupnosť liečby, ktorá je v iných krajinách Európy bežne dostupná a účinná. Táto liečba by vedela zachrániť každoročne stovky ľudí pred zbytočným úmrtím a vo veľa prípadoch ich vrátiť späť do práce, radosti zo života a starostlivosti o rodinu (20 % pacientov s CMP má menej ako 50 rokov).
Chceme skôr poukázať na to, že Slovenské zdravotníctvo nie je čierna diera a že investície do zdravotníctva sa vyplatia.
Zaostávame v starostlivosti
V prípade obidvoch ochorení sa ide o veľmi vážne akútne ochorenie, pri ktorom pacient potrebuje rýchlo dostať k liečbe poskytovanej vysokošpecializovaným tímom v nemocnici. Na Slovensku je takto ročne hospitalizovaných približne
20 000 ľudí pre CMP. Dve tretiny týchto ľudí majú menej ako 70 rokov, približne 20 % menej ako 50 rokov. Mozgový infarkt je treťou najčastejšou príčinou úmrtia na Slovensku.
Pre srdcový infarkt je ročne na Slovensku hospitalizovaných 14 000 pacientov a je zároveň najčastejšou príčinou úmrtia na Slovensku.
Pri porovnaní v rámci Európy je zrejmé, že tieto ochorenia významne častejšie zasahujú negatívne do života obyvateľov Slovenska než v iných krajinách. Omnoho lepšie výsledky má aj Česká republika, s ktorou sme donedávna tvorili spoločný štát a máme podobný systém zdravotníctva. Predčasné úmrtia na mozgové infarkty, srdcové infarkty a onkologické ochorenia sú príčinou horších výsledkov Slovenska v tzv. liečiteľných úmrtiach. Oproti Českej republike máme týchto úmrtí ročne spolu o 2 500 naviac a ich počet znižujeme pomalšie.
Pri CMP je dostupné detailnejšie porovnanie. Slovensko (111 úmrtí na 100 000 obyvateľov) má takmer 2-násobne vyšší počet úmrtí na CMP ako ČR (61) a priemer OECD (58). V celkovom hodnotení Slovensko obsadilo 4. najhoršie miesto v počte úmrtí na mozgový infarkt v OECD. Vývoj v susednej ČR ukazuje, že je možnosť zlepšenia – od roku 2009 poklesla v ČR celková úmrtnosť pacientov s mozgovým infarktom o 72 %. Za Slovensko nebol dostupný recentný údaj.
Zlepšenie starostlivosti o pacientov s mozgovým infarktom je dôležité, pretože v dôsledku starnutia populácie bude počet obyvateľov Slovenska, ktorí potrebujú kvalitnú starostlivosť (nielen) v tejto oblasti, narastať. Podľa odhadov sa počet ľudí v Európe, ktorí aspoň raz v živote prekonali mozgový infarkt, do roku 2047 zvýši...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.