Kvôli pokračujúcim úderom izraelskej armády na území Sýrie a Libanonu hrozí "nová eskalácia" v blízkovýchodnom regióne, uviedla dnes šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na návšteve Izraela.
S ohľadom na vývoj v Pásme Gazy potom vyzvala na návrat k prímeriu, na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov a na obnovenie prísunu humanitárnej pomoci, informovala agentúra AFP.
"Vojenské akcie musia byť primerané a izraelské údery na Sýriu a Libanon hrozia ďalšou eskaláciou," uviedla Kallasová na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským ministrom zahraničia Gideonom Saarom v Jeruzaleme. "Domnievame sa, že tieto akcie nie sú nutné, pretože Sýria v súčasnej dobe na Izrael neútočí a len to priživuje radikalizáciu namierenú aj proti Izraelu," dodala šéfka európskej diplomacie.
Vlk v rúchu baránkovom
Od decembrového pádu sýrskeho diktátora Bašára Asada vykonal Izrael desiatky úderov na sýrske vojenské objekty s odôvodnením, že chce zabrániť tomu, aby sa tento arzenál dostal do rúk nových vládcov, ktorých označil za "džihádistov".
Dočasného prezidenta Ahmada Šaru potom izraelská diplomacia označila za "vlka v rúchu baránkovom". Izraelská armáda sa zároveň rozmiestnila v demilitarizovanej zóne na sýrskej strane Golanských výšin, ktoré Izrael okupuje od roku 1967.
"Máme rovnaké obavy ako Izrael," uviedla Kallasová. Podľa nej noví predstavitelia Sýrie "síce hovoria pekné veci, ale je otázka, či tiež budú pekné veci robiť".
V bojoch, ktoré na začiatku marca vypukli na západe Sýrie medzi silami nového vedenia krajiny a stúpencami zvrhnutého prezidenta, zomrelo podľa exilovej Sýrskej organizácie pre ľudské práva (SOHR) viac ako tisíc civilistov, mnoho z nich pri hromadných popravách, ktorých sa dopustili jednotky spadajúce pod ministerstvá obrany.
V Libanone si izraelská armáda napriek prímeriu s Hizballáhom, ktoré platí od konca novembra, chce zachovať "úplnú slobodu vojenských akcií" a vykonáva pravidelné vzdušné údery. Tie podľa nej mieria na infraštruktúru alebo na členov tohto Iránom podporovaného šiitskeho hnutia.
Nastolenie pokoja zbraní
Pokiaľ ide o Pásmo Gazy, kde Izrael minulý utorok po dvoch mesiacoch porušil prímerie uzavreté s palestínskym teroristickým hnutím Hamas a obnovil rozsiahle bombardovanie a pozemné operácie, Kallasová uviedla, že je potrebné "znovu nastoliť pokoj zbraní, zaistiť prepustenie všetkých rukojemníkov a obnoviť prísun human.
EÚ môže podľa Kallasovej v Gaze pomôcť napríklad obnovením európskej kontrolnej misie na hraničnom priechode Rafah s Egyptom alebo poskytnutím ďalšej humanitárnej pomoci.
Prvá európska diplomatka, ktorá deň predtým navštívila Egypt, tiež zopakovala, že EÚ podporuje arabský plán obnovy Gazy. Je podľa nej však ešte potrebné zapracovať na otázkach deľby nákladov na povojnovú obnovu a budúcu správu tohto palestínskeho územia.
Od vypuknutia vojny v Gaze, ktorú Izrael začal v reakcii na teroristický útok Hamasu zo 7. októbra 2023, sa členské štáty EÚ značne rozchádzajú, pokiaľ ide o vzťahy s Izraelom: niektoré uprednostňujú jeho právo na sebaobranu, zatiaľ čo iné kladú dôraz na ukončenie bojov a právo Palestínčanov mať vlastný štát, poznamenala AFP.
Z Izraela má Kallasová zamieriť na okupovaný Západný breh Jordánu, kde sa stretne s predsedom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom a palestínskym premiérom Muhammadom Mustafom.