Rusko a Spojené štáty vytvoria expertné skupiny pre urovnanie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po utorkovom telefonáte ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho amerického náprotivka Donalda Trumpa.
Prímerie ako hlavná téma
"Počas rozhovoru Donald Trump predložil návrh, aby sa znepriatelené strany zdržali počas 30 dní útokov na objekty energetickej infraštruktúry. Vladimir Putin odpovedal kladne na túto iniciatívu a hneď vydal ruským vojakom príslušný rozkaz," uviedol Kremeľ podľa agentúry TASS.
"Lídri sa dohodli, že posun k mieru sa začne prímerím v oblasti energetiky a infraštruktúry, ako aj technickými rokovaniami o zavedení námorného prímeria v Čiernom mori, úplného prímeria a trvalého mieru," uvádza sa podľa stanice Sky News vo vyhlásení k telefonátu, ktoré dostala od Bieleho domu.
Rokovania budú podľa dokumentu zahájené okamžite a uskutočnia sa na Blízkom východe.
"Ruská strana načrtla niekoľko významných bodov týkajúcich sa zabezpečenia účinnej kontroly možného prímeria na celej línii bojového kontaktu, nutnosti zastaviť nútenú mobilizáciu na Ukrajine a prezbrojenie ukrajinských ozbrojených síl," podotkla Moskva vo svojom vyhlásení.
V ňom zároveň obvinila Kyjev z „neschopnosti vyjednávať“. „Pozornosť je venovaná barbarským teroristickým zločinom spáchaným ukrajinskými ozbrojencami na civilnom obyvateľstve Kurskej oblasti,“ tvrdí tiež.
„Pozornosť bola venovaná aj zločinom spáchaným ukrajinskými ozbrojencami na civilnom obyvateľstve v ruskej Kurskej oblasti,“ pokračuje Moskva. Je to pritom práve ona, kto od začiatku bojov opakovane čelí obvineniam z vraždenia ukrajinských civilistov a cielených útokov na civilnú infraštruktúru.
Jedinou reálnou dohodou medzi vodcami - súdiac podľa oznámenia Kremľa - sa stal Putinov súhlas s Trumpovým návrhom, aby sa obe strany konfliktu na 30 dní zriekli útokov na energetické objekty, poznamenal server BBC News. Kremeľ sa nezmienil o akýchkoľvek konkrétnejších dohodách otvárajúcich cestu k 30-dňovému prímeriu, s ktorým pod tlakom Washingtonu súhlasila Ukrajina, dodal server.
Hovorili aj o Iráne
Prezidenti podľa Bieleho domu tiež hovorili všeobecne o Blízkom východe ako regióne "potenciálnej spolupráce s cieľom zabrániť budúcim konfliktom". Podľa agentúry Reuters sa Trump a Putin tiež zhodli, že by Irán nikdy nemal byť v pozícii, ktorá by mu umožnila zničiť Izrael.
Podľa Kremľa o Ukrajine hovorili "podrobne a otvorene". Putin informoval Trumpa, že v stredu 19. marca si Rusko a Ukrajina vymenia 175 zajatcov a Rusko ako gesto dobrej vôle odovzdá Kyjevu 23 ťažko ranených ukrajinských vojakov, uviedol Kremeľ podľa agentúry TASS.
Kremeľ zdôraznil, že ruský prezident v telefonáte "potvrdil svoju principiálnu oddanosť mierovému vyriešeniu konfliktu" a vyjadril pripravenosť spolupracovať s americkými partnermi na vypracovaní možných ciest na urovnanie, ktoré by malo byť komplexné, udržateľné a dlhodobé.
Putin tiež poukázal na to, že pri urovnaní konfliktu je nevyhnutné prihliadať na "bezpodmienečnú nevyhnutnosť odstrániť prvotné príčiny krízy a zákonným záujmom Ruska".
Ďalšou témou telefonátu boli otázky týkajúce sa strategických zbraní a ako zabrániť ich šíreniu. "Ďalej rokovali o potrebe zastaviť šírenie strategických zbraní a budú spolupracovať s ďalšími stranami s cieľom zabezpečiť čo najširšie uplatnenie," uvádza sa vo vyhlásení.
Bilaterálne vzťahy a hokej
Na záver lídri hovorili aj o zlepšovaní bilaterálnych vzťahov. "Obaja lídri sa zhodli, že budúcnosť so zlepšenými dvojstrannými vzťahmi medzi Spojenými štátmi a Ruskom má obrovské prínosy... To zahŕňa obrovské hospodárske dohody a geopolitickú stabilitu po dosiahnutí mieru," uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.
Trump podľa Kremľa podporil Putinovu myšlienku organizovať v USA a Rusku hokejové zápasy medzi ruskými a americkými hráčmi hrajúcimi v NHL a KHL.
Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi vpadli do susednej krajiny a rozpútali najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, dal skôr opakovane najavo, ako podmienku na ukončenie vojny, že Rusko nepripustí členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej alianci.
Požaduje tiež "demilitarizáciu" susednej krajiny a tiež stiahnutie ukrajinských vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré ruské vojská po vpáde do susednej krajiny vo februári 2022 čiastočne okupovali a Moskva ich na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku. Drvivá väčšina krajín sveta tieto anexie neuznáva, podobne ako anexiu ukrajinského polostrova Krym, ktorú Rusko podniklo už na jar 2014.