V Rusku prepustili 115 členov národnej gardy za odmietnutie zúčastniť sa bojov na Ukrajine. S odvolaním sa na súdne dokumenty o tom informoval britský denník The Guardian, podľa ktorého ide o príslušníkov Národnej gardy Ruskej federácie, zvanej Rosgvardija a podliehajúcej prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Denník to označuje za zatiaľ najzjavnejší prejav nesúhlasu s vojnou na Ukrajine v časti ruských ozbrojených síl.
V prípade 115 gardistov rozhodoval tento týždeň súd a zamietol ich kolektívnu sťažnosť proti skoršiemu prepusteniu. Súd v odôvodnení zamietavého stanoviska uvádza, že gardisti boli prepustení právom, pretože "odmietli plniť oficiálne pridelenú úlohu", totiž bojovať na Ukrajine.
Kauza sa rozhodovala v Nalčiku, v stredisku Kabardsko-balkarskej republiky, kde jednotka Rosgvardije pôsobí.
Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine sa objavujú správy o upadajúcej morálke medzi ruskými vojakmi. Mnohí tvrdia, že netušili, že idú do boja, kým neprekročili ukrajinskú hranicu. Niektorí odmietli príkazy splniť, niektorí ich nesplnili dostatočne horlivo.
Právnik skupiny 115 gardistov Andrej Sabinin povedal, že vzhľadom na zložitosť kauzy súd rozhodol s "bezprecedentnou rýchlosťou". "Pochybujem o spravodlivosti toho procesu, pretože moji klienti nemohli predvolať niektorých svedkov a pretože súd odmietol niekoľko dokumentov," povedal Sabinin.
Velitelia Rosgvardije podľa neho dali gardistom na výber niekoľko možností, muži teda nemuseli do boja nastúpiť a ich prepustenie je nelegálne.
Rosgvardija je nástupcom vnútorných vojsk, teda vojsk ministerstva vnútra. Podľa dostupných údajov majú 340-tisíc mužov a žien. Tieto jednotky slúžia na potláčanie opozičných demonštrácií, nepokojov a revolúcií vo vnútri krajiny, oficiálne majú vo svojom popise práce aj boj proti terorizmu. Súčasťou gardy sú aj zvláštne jednotky rýchlej reakcie. The Guardian píše, že sa garde hovorí Putinova súkromná armáda a že bola nasadzovaná proti účastníkom protivládnych protestov.
Podľa vojenských analytikov nasadilo Rusko týchto gardistov s cieľom obsadiť a udržať veľké ukrajinské mestá vrátane Charkova a Kyjeva. Nepodarilo sa to, gardisti utrpeli veľké straty.
Britský denník pripomína aj ďalší prípad, ktorý vnáša svetlo do nasadenia gárd na Ukrajine. Ide o šéfredaktora denníka Novy Fokus Michaila Afanasjeva z Chakaskej republiky. Bol zadržaný v apríli, keď jeho denník informoval o inej jednotke Rosgvardije, ktorá odmietla ísť na Ukrajinu. Svedkovia potvrdili, že boj odmietlo 11 členov gardy z tejto autonómnej republiky.
Svedecké výpovede tiež potvrdzujú domnienku, že Rusko počítalo s rýchlym útokom na Kyjev, ktorý mal zaistiť obsadenie ukrajinskej metropoly. Jeden z gardistov povedal, že mu veliteľ oznámil tri dni pred začiatkom invázie, že budú vojaci poslaní na Ukrajinu "hliadkovať v kyjevských uliciach a na cestných križovatkách".
Rusi narazili na rozhodný vojenský odpor Ukrajincov a po mesiaci bojov Moskva začala tvrdiť, že cieľom "špeciálnej operácie" je oslobodenie Donbasu.