Slovinský parlament potvrdil v stredu v hlasovaní víťaza aprílových parlamentných volieb Roberta Goloba vo funkcii premiéra. Goloba podporilo 54 poslancov a 30 hlasovalo proti. Jeho nová trojčlenná stredoľavicová koalícia má v 90-člennom parlamente dokopy 53 kresiel.
Liberálne Hnutie Sloboda
Golobom vedené Hnutie Sloboda, ktoré je označované za liberálne zelené, prekvapivo jasne zvíťazilo v aprílových voľbách, keď získalo 35,5 percenta hlasov voličov a 41 mandátov v 90-člennom parlamente.
Podľa analytikov bolo toto na slovinské pomery rekordné víťazstvo umožnené presunom ľavicovo orientovaných voličov k politickému nováčikovi Golobovi, ktorý podľa nich ako jediný mohol ukončiť vládu kontroverzného Janeza Janšu.
Návrat do politiky
Dlhoročný úspešný šéf a menšinový akcionár najväčšieho slovinského dodávateľa elektrickej energie, spoločnosti GEN-I, sa pritom rozhodol znovu aktívne zapojiť do politiky až na prelome rokov, keď vlani firmu po sérii reštrukturalizácií prevzal štát a Golob bol odvolaný.
Ako cestu k moci si zvolil len na začiatku roka 2021 založenú slovinskú mimoparlamentnú Stranu zelených (Z.DEJ), ktorej dal po svojom zvolení za predsedu začiatkom tohto roka nový názov a novú identitu.
"Politika ma nedosadila do mojej funkcie (šéfa GEN-I, pozn. ČTK), ale naopak to bola politika, ktorá ma prinútila k tomu, že som sa sám začal politikou zaoberať," povedal Golob po tom, čo opustil vysoký manažérsky post a začal sa znovu verejne angažovať.
Už v minulosti bol okrem iného podpredsedom stredoľavicovej strany Pozitívne Slovinsko, ktorá v roku 2011 vyhrala parlamentné voľby, a po jej rozpade sa angažoval v strane bývalej premiérky Alenky Bratušekovej. Pôsobí aj v komunálnej politike v meste Nova Gorica.
Zelené aj proeurópske priority
Golob, ktorý po svojom zvolení do čela Hnutia Sloboda vyzdvihol ako kľúčové body svojej politiky klimatickú politiku, ďalej zdravotnú starostlivosť a medzigeneračné výzvy v Slovinsku, pritom nechce dopadnúť ako Bratušeková i Šarec, teda stať sa krátkodychou politickou kométou, ktorá čoskoro zapadne.
Podľa analytikov by sa rád udržal pri moci aspoň dve volebné obdobia a zjednotil okolo seba slovinskú liberálnu scénu, ako sa to podarilo Janezovi Drnovšekovi, premiérovi z rokov 1992 až 2002 a potom prezidentovi Slovinska.
Ako premiér chce upevniť vzťahy Slovinska s Európskou úniou, narušené za Janšovej vlády kvôli jeho blízkemu vzťahu s maďarským lídrom Viktorom Orbánom.
"Naša krajina sa vždy orientovala na západnú Európu a ja som presvedčený, že sa k tejto našej rodine zase vrátime," povedal počas predvolebnej kampane agentúre AFP Golob, ktorý ako jeden z prvých krokov plánuje zrušenie plota na hraniciach s Chorvátskom, vybudovaného počas migračnej krízy po roku 2015.
Krátky životopis
Robert Golob sa narodil 23. januára 1967 v meste Šempeter pri Gorici. Absolvoval elektrotechniku na Univerzite v Ľubľane a potom postdoktorandský program na univerzite v Atlante v USA, kde získal prestížne Fulbrightovo štipendium.
Na prelome tisícročí bol štátnym tajomníkom ministerstva ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, do povedomia ale vstúpil ako skúsený manažér a podnikateľ. Založil vlastnú energetickú spoločnosť, v roku 2006 neskôr prešiel do čela spoločnosti GEN-I. Je ženatý a má tri deti.