Vojna na Ukrajine prešla podľa ukrajinských a západných vojakov do „dlhodobej“ fázy. Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč napísal, že „skoro po celej línii frontu sa ruskí vojaci začali zakopávať a pripravovať na obranu“. Ruská redakcia BBC sa za pomoci vojenských expertov pokúsila zodpovedať, aké závery je možné urobiť z ukončenia druhej fázy vojny.
Vojnu, ktorá začala 24. februára, je možné rozdeliť do dvoch fáz. Počas prvej sa Rusko pokúsilo zmocniť sa Kyjeva a taktiež začalo útok hneď v štyroch smeroch na juhu a juhovýchodu Ukrajiny. Dobyť ukrajinské hlavné mesto sa nepodarilo.
Spomalenie Rusov
Zástupca veliteľa vojsk Západného vojenského okruhu Rustam Minnekajev 22. apríla – pre mnohých nečakane – vyhlásil, že začína druhá fáza vojny, ktorej cieľom bude „úplne ovládnuť Donbas a južnú Ukrajinu“. V Kyjeve tvrdí, že táto fáza teraz skončila a ruský útok uviazol v ukrajinskej obrane.
V správach sa každým dňom objavujú informácie o bojoch a postupe ruských vojsk. Postup nie je rýchly, ale bolo by predčasné hovoriť o zákopovej vojne. Pozorovatelia a západní analytici v mnohom súhlasia s ukrajinským hodnotením. Podľa ich názoru sa tempo ruského útoku prinajmenšom silne spomalilo.
Izraelský vojenský expert David Gendelman sa domnieva, že po ústupe ruských síl zo severu Ukrajiny – z Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti – sa všetko úsilie ruského zoskupenia vojsk sústreďuje na východe a na juhu krajiny.
"Iba pri Iziume, Severodonecku a Lysyčansku, Avdijivke a v smere na Záporožie sa (Rusi) ešte pokúšajú útočiť," opísal situáciu na fronte Arestovyč. Na južnom fronte je útok vedený v smere na Záporožie a tiež na Mykolajiv a Kryvyj Rih. Podľa Gendelmana „je ruský postup na niektorých miestach neveľký a pomalý a na niektorých miestach ani nepostúpili“.
Nedávnu ukrajinskú ofenzívu pri Charkove expert objasnil taktických ťahom ruskej armády, ktorá zjavne miestami sťahuje svoje jednotky, nio ruské zoskupenie pri Charkove nebolo veľké. Ústup možno podľa Gendelmana vysvetliť prianím skrátiť front, ale Rusi by nemali ustupovať príliš, aby neohrozili pravé krídlo svojho iziumského zoskupenia.
Je pomerne ťažké odhadnúť, aký vážny je neúspech ruskej armády v prvej a druhej etape, pretože vojenské ciele tejto „špeciálnej vojenskej operácie“ neboli vôbec vyhlásené. Experti sa len pokúšajú odhadnúť, čo ruské vojská zamýšľali dosiahnuť.
Súdiac podľa toho, že ruský vpád po pohraničných potýčkach postupoval maximálne rýchlo, Rusko sa zrejme snažilo čo najskôr dobyť hlavné mesto Ukrajiny, ovládnuť juh Doneckej oblasti, postúpiť k Charkovu a možno obkľúčiť ukrajinské sily v Donbase. Tento zámer sa úplne nepodaril: výsadok na letisku Hostomel pri Kyjeve neviedol k úspechu a kolóny obrnenej techniky, ktoré vyrazili z Bieloruska, sa nedokázali prebiť do Kyjeva.
Podcenili Ukrajinu
Vo výsledku ruské vojská koncom marca ustúpili z Kyjeva, sústredili sily na juhu Ukrajiny a v Donbase, ale ani tam sa útok nerozvíjal rýchlo. Pre mnohých v Rusku bol takýto výsledok vpádu prekvapením. Mnoho rokov sa v Rusku vytváral obraz armády schopnej viesť veľké pozemné útočné operácie. Teraz to mnohí pokladajú za propagandu a klamstvo.
Problém tkvie v tom, že sa ruské sily pripravovali na inú vojnu, než v akej sa ocitli, predpokladá Gendelman. „Ruská armáda si po čečenských vojnách dala za úlohu pripraviť sa na krátke vojny. Také, akú zviedla s Gruzínskom v roku 2008. Za päť dní bol koniec. Tu (na Ukrajine) sa to nepodarilo a vojna sa preťahuje. Vidíme, že celý výcvik, organizačná štruktúra a všetkých 168 práporných taktických skupín bolo pripravených na krátku kampaň,“ vysvetľuje.
„Počas dlhodobej kampane sa ukázali všetky tradičné problémy – ako s logistikou, tak so spojením, prieskumom a súčinnosťou. Stávka bola na krátke ťaženie, pri ktorom by problémy – hlavne s logistikou – nestihli vzniknúť.“
Obraz ukrajinskej armády v ruskej tlači nebol pred vojnou veľmi hrozivý. Komentátori odhadujú, že tento prístup ovplyvnil aj rozhodnutie ruského vedenia vpadnúť na Ukrajinu, ale odpor, aký kládli ukrajinské sily, prinútil mnohých zmeniť názor. Mnohí experti poukazujú na pružný systém velenia v ukrajinskej armáde, umenie uplatňovať moderné prostriedky vedenia vojny a výskyt takýchto prostriedkov v ukrajinskom arzenáli.
Hlavným faktorom ovplyvňujúcim priebeh bojov sa podľa Gendelmana stala veľkosť ukrajinských síl. Rusi podľa neho narazili na tak veľkého nepriateľa, že jednoducho fyzicky uviazli na mieste.
„Hlavný problém ruskej armády na Ukrajine tkvie v enormnej početnosti ukrajinskej armády. Nejde o kvalitatívne ukazovatele, o dômyselné použitie zbraní, ale hlavné je mäso. Veľkosť má význam,“ myslí si izraelský expert. Ukrajinské sily svojou početnosťou prevyšujú zoskupenie inváznych síl a z toho pramenia všetky ruské problémy vo vojne.
Odhad početnosti síl na fronte silne komplikuje skutočnosť, že ju obe strany taja. Pred inváziou bol celkový počet ruských síl odhadovaný na 150 až 200-tisíc mužov. Ukrajina má v súčasnosti v zbrani 26-tisíc ľudí, ale ďalších 100-tisíc je v územnej obrane.
Podľa Gendelmana obe armády vychádzajú zo spoločnej sovietskej minulosti, ale počas rokov sa ich cesty rozišli. Odhaduje, že klady ukrajinskej armády, o ktorých sa toľko píše na Západe, sa trochu preháňajú, predovšetkým preto, že sa ruská armáda dlho držala zastaraných plánov.
Americký expert Rob Lee upozorňuje, že úspešná ofenzíva vyžaduje nielen početnú prevahu, ale aj drvivú prevahu v konkrétnom mieste, čo ukrajinské velenie Rusom nedovolilo. Rusko síce miestami mohlo dosiahnuť prevahu, ale tá výrazne nepresahovala pomer jedna ku jednej, namiesto odporúčaného pomeru tri ku jednej. Ruské akcie tiež komplikuje skutočnosť, že Ukrajina dokázala Donbas dobre pripraviť na obranu a že dokáže na ohrozené úseky premiestňovať jednotky.
O nevyhnutnosti posilniť vojská na fronte sa veľa hovorí aj na ruskej strane. Skrytá mobilizácia v Rusku sa už začala, ale doteraz sa nestala zjavnou. V separatistickej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ktorých jednotky bojujú na ruskej strane, pokračuje masová mobilizácia aj skutočný hon na mužov, ktoré vrhajú do boja skoro bez výcviku a dokonca aj bez zbraní. Rusko využíva aj súkromné vojenské spoločnosti.
V Rusku je mobilizácia podľa Gendelmana dosť komplikovaná, a to tak z vnútropolitických dôvodov, ako aj kvôli poškodeniu mobilizačného systému v postsovietskom období, pretože sa krajina na veľké vojny nechystala.
„Je to paradoxná situácia. Historicky hlavnou výhodou ruskej a sovietskej armády bola možnosť vrhnúť do boja obrovské masy ľudí a techniky. Všetky ostatné problémy – logistika, spojenie, prieskum a súčinnosť vždy boli, sú a budú, pretože tkvie v samom charaktere vojnovej mašinérie. Teraz majú všetky zápory, ale nedokážu využiť výhodu, pretože nemôžu zmobilizovať obrovské masy ľudí. Výhody nemajú, na rozdiel od nevýhod, a tak rovnica nevychádza,“ poznamenal.
Zákony vojny platia pre všetkých. Ak sa Ukrajina pustí do útokov proti brániacim sa ruským vojskám, bude potrebovať sama vytvárať drvivú prevahu.
Uvidíme všeobecnú mobilizáciu v Rusku?
Ukrajina taktiež mobilizuje a zväčšuje svoje sily. Ukrajinský minister obrany Oleksij Rezenikov písal o potrebe postarať sa o milión ľudí so zbraňami. V ruskej tlači si vyložili ministrove slová doslova, ako plány na miliónovú armádu. Nakoniec sa ukázalo, že nešlo o konkrétny mobilizačný plán, ale o cieľ, na aký by sa mal pripraviť ukrajinský štát a zbrojný priemysel.
Je možné odhadnúť ďalší priebeh vojny? To je dosť ťažké, ale každá zásadná zmena situácie je podľa expertov možná len v prípade, že si jedna strana zaistí drvivú prevahu v živej sile a technike. Rob Lee predpokladá, že čas hrá pre Ukrajinu, ktorá dostáva vojenskú pomoc z cudziny a tá sa zväčšuje.
Na druhej strane Ukrajina zažíva obrovské ekonomické problémy, ktoré časom budú len rásť. Rýchlosť ruského postupu zatiaľ Ukrajincom nerobí veľké problémy. Majú čas pripraviť obranné pozície a stiahnuť zálohy k ohrozenému smeru, ale stopercentne jasných predpovedí sa žiadny expert neodváži.
Rusko na Ukrajine sústredí svoje sily pri východoukrajinskom Severodonecku, od Iziumu chystá ďalší útok na Sloviansk, uviedol v pondelok ukrajinský generálny štáb. Za prvé tri mesiace od februárovej invázie do susednej krajiny Rusko už prišlo pravdepodobne o podobný počet vojakov ako Sovietsky zväz za deväť rokov vojny v Afganistane, napísala na Twitteri britská vojenská rozviedka.
Severodonec je pod neustávajúcou paľbou ruských jednotiek. Podľa generálneho štábu ruskej sily podnikli útočné operácie pri obci Toškivka, ktorá sa nachádza južne od Severodonecka. Južne od Iziumu sa Rusko pokúsilo o útočnú operáciu v okolí obce Dovhenke, ktorú však ukrajinské sily odrazili. Intenzita útokov na východnom fronte sa v posledných 24 hodinách znížila, dodáva BBC.
Rusko podľa Londýna od začiatku invázie na Ukrajinu 24. februára zaznamenalo vysoké straty, za ktorými stoja okrem iného kombinácia zlej stratégie, nedostatočného pokrytia vzdušného priestoru a prístupu velenia, „ktoré je pripravené opakovať chyby“.
Moskva o svojich stratách oficiálne informovala len dvakrát, na začiatku a na konci marca, kedy priznala 498, respektíve 1 351 zabitých vojakov. „Za prvé tri mesiace svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ Rusko pravdepodobne utrpelo podobný počet strát ako Sovietsky zväz počas deväťročnej vojny v Afganistane,“ píše britská vojenská rozviedka.
S pokračujúcim konfliktom bude podľa nej pre Moskvu ťažšie množstvo obetí utajiť pred ruskou verejnosťou. „Verejná nespokojnosť s vojnou a ochota dať ju najavo môže vzrásť,“ píše k situácii v Rusku rozviedka.