Severoatlantická aliancia sa obáva, že sa Rusko snaží dnešnými správami o útokoch ukrajinskej armády v Donbase vytvoriť zámienku na inváziu na Ukrajinu.
Po rokovaní aliančných ministrov obrany to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého má Rusko napriek svojmu tvrdeniu o sťahovaní jednotiek stále pri hraniciach pripravený dostatok vojakov a techniky na okamžitý útok.
Ministri dnes rokovali aj o vytvorení nových stálych jednotiek vo východnom krídle NATO, do ktorých by sa podľa českej ministerky obrany vlády Petra Fialu Jany Černochovej mohli zapojiť aj českí vojaci.
Eskalácia na Donbase
Moskva dnes obvinila Kyjev zo silnejúcich provokácií na fronte s proruskými separatistami v Donbase, ktorých údajne ukrajinská armáda ostreľuje mínometmi, čím porušuje mierové dohody. Ukrajinská armáda naopak obvinila z porušovania prímeria separatistov, na ktorých paľbu podľa svojho vyjadrenia neodpovedala.
"Máme obavy, že sa Rusko snaží vytvoriť zámienku na ozbrojený útok proti Ukrajine. Ruské zámery stále nie sú jasné a čitateľné," povedal Stoltenberg novinárom.
Ruskí predstavitelia tvrdia, že armáda už začala sťahovať svoje sily z dočasných cvičení blízko Ukrajiny, podľa Západu však o žiadnom pohybe ruských jednotiek nie sú dôkazy.
Stále jednotky na východe
Ministri poverili armádnych veliteľov, aby v súvislosti s ruskou aktivitou zvážili možnosť vytvorenia nových stálych jednotiek vo východnom krídle NATO. Podľa Stoltenberga je v hre najmä Rumunsko či ďalšie oblasti čiernomorského regiónu. Černochová nevylúčila, že by nové jednotky mohli pôsobiť aj v Česku či na Slovensku a že by sa do nich mohli zapojiť aj českí vojaci. Všetko však podľa nej záleží práve na analýze armádnych expertov.
"Nemusí to byť iba posilnenie jednotiek v Rumunsku, tých variantov je v tejto chvíli na stole niekoľko. A teraz je to aj na tých vojakoch, aby oni povedali, v rámci ktorej battlegroup (bojovej skupiny) by Česká republika mohla čo najefektívnejšie spolupracovať a s ktorými krajinami," povedala českým novinárom ministerka. V Bruseli sa zišla aj so svojím slovenským náprotivkom Jaroslavom Naďom, s ktorým sa dohodla, že 17. marca navštívi Bratislavu.
Rozhovory o zriadení stálej prítomností síl NATO na území Slovenska potvrdil ešte koncom januára minister zahraničných vecí Ivan Korčok. "Takáto úvaha medzi spojencami je, žiadne rozhodnutie však nebolo urobené," povedal. Predseda parlamentu Boris Kollár v súvislosti s tým v HNtelevízii vyhlásil, že očakáva, že pôjde o vojakov z Česka.
Ako prebieha vytvorenie stálych jednotiek Severoatlantickej aliancie v krajine, v HNtelevízii priblížil slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor. Zdôraznil, že máme možnosť vyjadriť sa, či s takouto prítomnosťou vôbec súhlasíme, v akom rozsahu by mala byť a tiež môžeme začať dialóg s konkrétnymi krajinami aliancie, od ktorých by sme pomoc chceli.
"Toto nefunguje tak, že by prišli nejakí vojenskí plánovači a povedia, že budete tam mať 20 Britov, 50 Američanov a štyroch Nórov. To je o tom, že pokiaľ my by sme povedali, a teraz teoretizujem, že chceme takúto jednotku, tak je našou úlohou ako Slovensko osloviť jednotlivé štáty," vyjadril sa Bátor.
Pomoc Ukrajine
Zástupcovia aliančných vlád dnes rokovali s ukrajinským kolegom Oleksijom Reznikovom, ktorému zopakovali jednomyseľnú podporu jeho krajiny. Podľa Černochovej zvažuje Praha možnú ďalšiu vojenskú podporu Ukrajiny po tom, čo rozhodla o poskytnutí delostreleckej munície.
"Sme pripravení ďalej pomáhať, ak nás Ukrajina požiada napríklad o nejaké zabezpečenie techniky," povedala ministerka, podľa ktorej však o konkrétnej podobe prípadnej vojenskej pomoci zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Slovensko poskytne Ukrajine dva odmínovacie systémy Božena 5 a zdravotnícky materiál za 1,7 milióna eur, rozhodla včera vláda v reakcii na ukrajinskú výzvu o pomoc.