Ruský prezident Vladimir Putin v utorok slávnostne otvoril 19-kilometrov dlhý most ponad Kerčský prieliv, ktorý spája juhoruský Krasnodarský kraj s anektovaným polostrovom Krym.

Pozrite si vybrané údaje a zaujímavosti týkajúce sa Krymskému mosta.

• Krym stratil priame pozemné spojenie s Ruskom v roku 2014 po ruskej anexii Krymu, po ktorej Kyjev spojenie cez Ukrajinu pravidelne blokuje. Doteraz sa cestujúci aj náklad prepravovali cez pomerne búrlivý prieliv trajektami.
• Vybudovanie mosta, predtým označovaného tiež ako Kerčský, sa pre Kremeľ stalo prioritou a v Rusku bolo označované za stavbu storočia. Začalo sa vo februári 2016, stavba podľa oficiálnych údajov po dokončení bude stáť 228 miliárd rubľov (vyše tri miliardy eur).
• Most, ktorý je v Rusku najväčší, je dlhý 19 kilometrov. Začína na Tamanskom polostrove v ruskom Krasnodarskom kraji a cez ostrov Tuzla smeruje na západ cez Kerčský prieliv na krymský Kerčský polostrov.
• Most sa skladá z dvoch častí, jedna je pre automobily, druhá pre železnicu. Štvorprúdová vozovka má kapacitu 40-tisíc vozidiel denne, od dneška je v prevádzke pre autá a autobusy, pre kamióny sa otvorí až po konci turistickej sezóny. Dvojkoľajná železničná trať by mala byť uvedená do prevádzky od začiatku roku 2019. Vlakových súprav má cez most prejsť až 47 denne.
• Konštrukcia mosta stojí na pylónoch, ktoré sú zavŕtané do hĺbky 56 metrov. Výška mosta je 35 metrov nad hladinou mora, približne v strede sa nachádza zvýšený oblúk, pod ktorým môže preplávať lodná doprava.
• V oblasti panoval čulý obchodný ruch už v dávnych dobách. V novodobej histórii je zaujímavosťou indo-európsky telegraf, ktorý viedol v 19. storočí po dne Kerčského prielivu a ktorý spájal Londýn s Indiou.
• Ako prvý sa rozhodol postaviť most cez prieliv už v roku 1903 posledný ruský cár Mikuláš II., jeho plány však prekazili rusko-japonská a prvá svetová vojna.
• Most tu začali stavať až v roku 1943 nacisti, ktorí však stihli dokončiť zhruba jednu tretinu a pred svojím odchodom ho kvôli blížiacej sa Červenej armáde vyhodili do povetria. Po oslobodení Krymu v roku 1944 Sovietsky zväz vybudoval cez prieliv 4,5 kilometra dlhý železničný most. Už nasledujúcu zimu ho však plávajúce kryhy vážne poškodili. Predtým sa cez most do Moskvy vracala sovietska delegácia z historickej jaltskej konferencie.
• Za sovietskej éry sa úrady odhodlali len k vyčisteniu prielivu od zvyškov mostnej konštrukcie a prepravu medzi Krymom a ruským Krasnodarským krajom zaisťoval trajekt. Nedostatok financií v 80. rokoch zastavil i toto provizórium, ktoré bolo obnovené až v roku 2004.

​