Keď sa však otrasú z prvotného šoku, zaplavia hudobný kanál sťažnosťami. Údajne ich po premiére tejto skladby do Top of the Pops, najsledovanejšej hudobnej televíznej relácie vo Veľkej Británii, dorazí rekordné množstvo. Kontroverzia okolo Firestartera bola pritom limonáda oproti škandálu, ktorý vyvolal ďalší veľký hit Prodigy – Smack My Bitch Up.
Členovia kapely pritom svorne tvrdia: o prvoplánovú provokáciu nám nikdy nešlo. A už vôbec nie o adoráciu násilia, či čohokoľvek deštruktívneho. Najviditeľnejší člen kapely, Keith Flint, onen rohatý Firestater, sa však zároveň opakovane hlásil k potrebe „poloagresívnych“ akcií.
Tak ako to teda bolo? (A do určitej miery aj je, hoci The Prodigy už nesporne majú, zvlášť po smrti Keitha Flinta, svoj vrchol za sebou.) Čo radikálne nové vniesli do dejín hudby, čím státitisícom ľudí zmenili život a prečo ich skladby znejú súčasne a elektrizujúco aj tridsať rokov od svojho vzniku?
Bolo to zlé, chcem to znovu
Veľká Británia sa na konci 80. rokov niesla na vlne rave. Presnejšie, svet ilegálnych party poháňaných drogou extázou a energickou elektronickou hudbou bol jej mimoriadne životaschopným spodným prúdom, rovnako tvorivým, ako deštruktívnym.
Ako DJ tu pravidelne vystupoval aj Liam Howlett, nadaný, no plachý tvorca, ktorý si pred publikom netrúfol vybaliť vlastné skladby. Jeho majstrovstvo očarí dvojicu priateľov spomedzi tanečníkov – Leeroya Thornhilla a Keitha Flinta (ešte dlhovlasého, s espritom hipíka, čerstvo navrátivšieho z ciest po Afrike a strednom Východe) – a požiadajú ho o kazetu s jeho mixmi.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.