Úspech pravicového extrémizmu na Slovensku do veľkej miery spočíva v tom, že štandardné politické strany a inštitúcie neplnia svoje očakávané úlohy, upozornili dnes autori štúdie zameranej na analýzu extrémizmu a nacionalizmu.

Krajná pravica na Slovensku nečakane uspela v marcových parlamentných voľbách, keď strana ĽSNS predsedu Banskobystrického kraja Mariana Kotlebu získala osem percent hlasov a v 150-člennom parlamente obsadila 14 kresiel. ĽSNS napríklad presadzuje vystúpenie krajiny z EÚ a NATO a vo svojom programe okrem iného sľúbila nastolenie "poriadku s parazitmi v osadách" a ochranu ľudí pred "cigánskym terorom".

"Táto nesystémová politická alternatíva bola pre ľudí príťažlivá. V ponuke tradičných strán sa nenašli," povedala sociologička Oľga Gyárfášová, podľa ktorej ĽSNS volila zhruba pätina voličov, ktorí hlasovali prvýkrát. Dodala, že podpora ĽSNS sa naďalej pohybuje okolo úrovne jej volebného zisku.

Podľa spoluautora štúdie Grigorija Mesežnikova príkladom radikalizácie politických strán na Slovensku bola utečenecká kríza. Proti prerozdeľovaniu utečencov na základe povinných kvót dlhodobo vystupuje nielen premiér Robert Fico, ale aj predstavitelia opozičných strán.

Gyárfášová upozornila, že Slováci pred politickými slobodami uprednostňujú sociálne istoty. "V dileme, či chceme viac istôt možno aj za cenu obmedzenia politických slobôd, sú trendy také, že mnohí by slobodu vymenili za viac istôt aj za cenu, že by sa prejavili prvky autoritárskeho správania," povedala.

Autori analýzy uviedli, že ĽSNS je slabá na to, aby zmenila charakter politického režimu, pretože je v parlamente izolovaná a jej koaličný potenciál je nulový. "Vírus extrémizmu je však nebezpečný svojím rozkladným pôsobením na spoločenskú atmosféru. Prítomnosť ĽSNS v parlamente je jednou z najväčších výziev pre liberálnu demokraciu, euroatlantické ukotvenie a občiansku koexistenciu na Slovensku," napísali autori v štúdii.