Nepatrí slovo mimozemšťan iba do sci-fi literatúry a filmu?
Záleží na tom, čo si pod tým slovom predstavujeme. V rámci našej slnečnej sústavy, ak tu skutočne existuje život a podobá sa na niečo, čo poznáme, má najskôr podobu mikroorganizmov, napríklad baktérií alebo prvokov. A keď budeme optimisti, niekde by mohli žiť aj červy. Alebo panciernatky, čo sú morské živočíchy sotva viditeľné voľným okom, ktoré môžu stráviť celý život bez kyslíka.
Čiže inteligentný život nemožno predpokladať?
Asi sa nedá očakávať, že ak by sme pristáli na Marse, niekto by nám prišiel potriasť pravicou. Nádej na existenciu bytostí, s ktorými by sme sa mohli porozprávať, by som videl skôr vo vzdialenejších svetoch mimo našej slnečnej sústavy.
Tie však nemáme šancu navštíviť.
Presne tak. Najväčšou prekážkou je obrovská vzdialenosť. S tým, čo dnes o vesmíre vieme a máme k dispozícii, by sme síce mohli cestovať ďaleko, lenže by to trvalo tisíce alebo desaťtisíce rokov.
Takže aj mimozemšťania by museli byť technologicky oveľa vyspelejší ako my, aby sme sa dočkali ich návštevy.
Museli by mať technologické možnosti, ktoré presahujú naše chápanie, a zároveň by museli chcieť dať o sebe vedieť. O tých, ktorí by boli na tom podobne ako my, sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. Otázkou však je, či by vôbec bolo o čo stáť. Záleží aj na tom, v akom kontexte by sme sa s mimozemšťanmi stretli. Ak by k nám priletela nejaká kolonizačná flotila – a to už trochu zachádzam do sci-fi rekvizít –, určite by sme nemali dôvod jasať. Nechcem mimozemšťanov nijako démonizovať, ale môžu pre nás predstavovať ohrozenie.
V akom zmysle?
Povedal by som, že im pôjde predovšetkým o vlastný prospech, s nejakým altruizmom nemožno vopred počítať. Nemôžeme vylúčiť, že by pre nás znamenali smrteľné nebezpečenstvo. Platí to však aj naopak. Ak sú na nejakej planéte pôvodné organizmy, naše pokusy o osídlenie pre nich môžu znamenať katastrofu. Ale budeme ochotní na ne brať ohľad? Jednoducho, potenciál pre vznik konfliktu tu určite existuje.
Na ktorých planétach našej slnečnej sústavy by mohol existovať život?
Prvou voľbou sú ľadové mesiace veľkých planét, Jupiteru a Saturnu, ktoré sú z veľkej časti tvorené vodou, zväčša zmrznutou. Najznámejší z nich je Jupiterov mesiac Europa, kde sa pod ľadovou kôrou nachádza oceán kvapalnej vody. Na susednom mesiaci Ganymedes je podľa všetkého dokonca oveľa viac kvapalnej vody než u nás na Zemi. Aj na Marse by mohli byť do určitej miery priaznivé podmienky pre život, aj keď vody je tam výrazne menej....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.