Slovenské malé a stredné podniky v inováciách zaostávajú za priemerom Európskej únie bez ohľadu na to, aké kritérium berieme do úvahy: málo patentov, nízke investície do výskumu a vývoja, takmer žiadna spolupráca s „producentmi“ výskumných výsledkov. To je stručná charakteristika úrovne inovácií v sektore malých a stredných firiem.
Keď už musia nevyhnutne inovovať, pred investíciou do výskumu uprednostnia nákup hotových technológií. Tie si vyberú napríklad z cenníkovej ponuky najbližšej technologickej výstavy.
Naše firmy sú na chvoste
Štatistiky hovoria jasne: podiel podnikových výdavkov na vede a inováciách sa dlhodobo pohybuje okolo 0,25 percenta HDP (na porovnanie: vo Fínsku v roku 2011 to bolo 2,67 percenta, vo Švédsku 2,34, v Česku 1,11 a Maďarsku 0,75 percenta HDP). Nákup výsledkov externého výskumu a vývoja od výskumných organizácií pritom využíva len 7 percent inovujúcich firiem. Vlastný výskum a vývoj využíva 17 percent podnikov. Na nákup hotových technológií sa spolieha viac ako 70 percent inovujúcich podnikov.
Ponuka inovácií je nízka
Dlhodobé dôsledky takéhoto prístupu sú jednoznačné. Len tri percentá malých a stredných firiem registrovaných v odvetví priemyselnej výroby sú zastúpené v sektoroch s vysokou technologickou úrovňou. Inými slovami, 97 percent podnikov sa zaoberá výrobou, ktorá má v konkurencii ázijských a ďalších nových trhov v horizonte 20 rokov minimálnu šancu obstáť. Asi je zbytočné zdôrazňovať, že spôsob inovovania vo vyspelých ekonomikách je opačný. Európa si bolestne uvedomuje, že bez vlastných vedomostí, pretavených do produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou, európsky priemysel neprežije.
Na obranu malých a stredných podnikov treba však povedať, že slovenská firma, ktorá si chce kúpiť vedomosti pochádzajúce z výskumu „made in Slovakia“, nemá veľmi z čoho vyberať. Dôvodov je niekoľko, ale tieto sú základné: 1. Nárast „necieleného“ všeobecného výskumu bez jasných tematických priorít, 2. rast podielu základného výskumu na úkor aplikovaného. Tieto nebezpečné tendencie vedú k tomu, že akademický sektor rieši „výskum pre výskum“ a podniky sa bezmocne čudujú, kam všetky peniaze určené na výskum idú.
Štatistiky nepustia
Podiel všeobecného a necieleného výskumu vzrástol v rokoch 1993 až 2011 z 38 percent na 58 percent. Podiel základného výskumu na celkovom financovaní výskumu a vývoja sa viac ako zdvojnásobil, a to z 22,6 percenta na 48,9 percenta. Podiel aplikovaného výskumu klesol na menej ako polovicu – z 49,4 percenta na 24,6 percenta. To znamená, že na Slovensku ako soľ chýba skutočný priemyselný výskum. Teda výskum, ktorý rieši témy zaujímavé pre priemysel.
V Európe sú nositeľmi takéhoto výskumu profesionálne výskumno-technologické organizácie, financované z priemyselných zákaziek, z grantov a menšinovo zo štátu. Sú to inštitúcie, ktoré si nemôžu dovoliť riešiť výskumné témy „od veci“, keďže výsledky takéhoto úsilia by nikto nekúpil. Bez takéhoto prístupu budú ďalšie zdroje vynakladané na výskum zbytočne vynaložené, budú bez efektu na slovenskú ekonomiku.
Anna Hambálková, analytička,
Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR
Poznámka: štatistické údaje sú z dokumentu Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR