Teploty stúpajú dvakrát rýchlejšie, ako celosvetový priemer. Popredné organizácie, ktoré sa venujú monitorovaniu klímy, hovoria, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom. Tento fenomén bude mať dôsledky na ľudské zdravie, topenie ľadovcov a hospodársku činnosť, píše sa na portáli Euronews.
Výsledky štúdie
Najnovšie údaje ukazujú, že teploty v Európe sú v súčasnosti o 2,3 stupňa vyššie ako pred industralizáciou. Celosvetovo sa zvýšili o 1,3 stupňa. Dáta sa objavili v spoločnej správe, ktorú zverejnili Svetová meteorologická organizácia OSN a klimatická agentúra Európskej únie Copernicus.
„Európa zaznamenala ďalší rok zvyšovania teplôt a zintenzívňovania klimatických extrémov, vrátane tepelného stresu s rekordnými teplotami, lesných požiarov, vĺn horúčav, úbytku ľadovcov a nedostatku snehových zrážok,“ uviedla Elisabeth Hamdouchová, zástupkyňa vedúceho oddelenia programu Copernicus vo výkonnej komisii EÚ.
Prechod na obnoviteľné zdroje
Správa uvádza, že kontinent má príležitosť vypracovať cielené stratégie na urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje, ako je veterná, solárna a vodná energia. Agentúry vo svojej správe o stave klímy v Európe uviedli, že kontinent minulý rok vyrobil 43 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. V roku 2022 to bolo 36 percent. Výsledky ukazujú, že už druhý rok po sebe sa v Európe vyrobilo viac energie práve z obnoviteľných zdrojov.
Správa WMO sa každoročne uverejňuje už tri desaťročia. Tento rok prišla aj s „červeným varovaním“, že svet nerobí dosť v boji proti dôsledkom globálneho otepľovania. Organizácia Copernicus uviedla, že marec bol desiatym mesiacom rekordných mesačných teplôt za sebou. Zároveň sa uvádza, že priemerná teplota morskej hladiny oceánu v celej Európe dosiahla najvyššiu ročnú úroveň v roku 2023.
Vplyv vysokých teplôt
Zvyšovanie teploty má dopady nielen na prírodné ekosystémy či ekonomiku. Vo veľkom vplývajú aj na ľudské zdravie. V dôsledku vysokých horúčav sa zvýšil aj počet úmrtí. Počas minulého roka zomrelo viac ako 150 ľudí v súvislosti s búrkami, povodňami či lesnými požiarmi.
S tým súvisia aj náklady na hospodárske straty, ktoré sa v roku 2023 odhadujú na viac ako 13,4 miliardy eur. „Státisíce ľudí boli v roku 2023 postihnuté extrémnymi klimatickými udalosťami, ktoré boli zodpovedné za veľké straty na úrovni kontinentu, ktoré sa odhadujú minimálne na desiatky miliárd eur,“ povedal riaditeľ programu Copernicus Carlo Buontempo.
