Podľa World Happiness Survey bolo Fínsko sústavne za posledných šesť rokov najšťastnejšou krajinou na Zemi, píše portál The Conversation. Tento prieskum sa opiera o otázku hodnotenia životnosti rebríčka Cantril:
„Predstavte si rebrík so schodíkmi očíslovanými od nuly v spodnej časti po desať v hornej časti. Vrchná časť rebríka predstavuje pre vás najlepší možný život a spodná časť rebríka predstavuje pre vás najhorší možný život. Na ktorom stupienku rebríka by ste povedali, že vy osobne cítite, že v tejto dobe stojíte?”
Za Fínskom nasleduje Dánsko a Island. To, prečo sú Fíni šťastnejší ako ostatní, závisí od množstva faktorov vrátane nižšej príjmovej nerovnosti (najdôležitejšie je rozdiel medzi najlepšie zarábajúcimi a najnižšie zarábajúcimi), vysokej sociálnej podpory, slobody rozhodovania a nízkej miery korupcie.
Príjmová (ne)rovnosť je základ
Mierou príjmovej nerovnosti, ktorú táto štatistika používa, je Giniho koeficient príjmovej nerovnosti, ktorý uvádza OECD. Je to najvyššia miera zaznamenaná v každej krajine v ktoromkoľvek roku po roku 2010 až po posledný rok, za ktorý existujú údaje. Vo všeobecnosti platí, že keď je nerovnosť príjmov väčšia, na peniazoch záleží viac a ľudia sú menej šťastní.
„Fínsko má aj ďalšie atribúty, ktoré môžu ľuďom pomôcť cítiť sa šťastnejšie,” hovorí profesor geografie na Oxfordskej univerzite Danny Dorling. Vyzdvihuje najmä vysoko decentralizovaný systém zdravotnej starostlivosti financovaný z verejných zdrojov a len veľmi malý súkromný sektor zdravotníctva.
„Je to oveľa efektívnejšie a efektívnejšie ako niektoré alternatívy používané v iných krajinách. Verejná doprava je spoľahlivá a cenovo dostupná a letisko v Helsinkách je hodnotené ako najlepšie v severnej Európe,” pokračuje.
Vyzdvihuje známe fínske príslovie, ktoré sa tu javí ako relevantné: Onnellisuus on se paikka puuttuvaisuuden ja yltäkylläisyyden välillä - šťastie je miesto medzi tým mať prílíš málo a príliš veľa.
A čo ostatné krajiny?
O všeobecných pozitívach ale už predsa vieme, tak aký problém majú iné menej šťastné krajiny, keď napríklad Nórsko aj Maďarsko uvádzajú podobné úrovne príjmovej nerovnosti?
Podľa World Inequality Database si desatina najlepšie zarábajúcich ľudí vo Fínsku berie domov tretinu všetkých príjmov (33 percent). To je v kontraste s tým, že rovnaká skupina zaberá 36 percent v Spojenom kráľovstve a 46 percent v Spojených štátoch.
„Tieto rozdiely sa nemusia zdať veľké, ale majú obrovský vplyv na celkové šťastie, pretože v krajinách s nerovnejšími pomermi zostáva oveľa menej pre ostatných – a bohatí sa viac boja. Keď sa malý počet ľudí stane oveľa bohatší, je to pochopiteľný strach,” vysvetľuje rozdiely.
Vysvetlení je veľa
Pred dvomi rokmi jeden profesor sociológie navrhol, že ľudia v severských krajinách majú rozumnejšie očakávania a javia sa preto šťastnejší. To však nevysvetľuje, prečo je Fínsko na stupnici šťastia tak výrazne odlišné od Nórska.
„Možné sú všetky druhy vysvetlení, vrátane jemných jazykových a kultúrnych nuancií. Teraz je tu dokonca otázka, či tento globálny prieskum začína zavádzať vlastnú zaujatosť, keďže Fíni už vedia, prečo sa ich túto otázka pýtajú.”
Na druhú stranu, Fíni majú spravodlivejšiu školskú politiku, lepšiu bytovú politiku so širokou škálou sociálneho bývania a nižšiu mierou bezdomovectva a zdravotníctvo s čakacími lehotami, ktoré svet závidí. Dokonca aj počas najhorších rokov pandémie sa pohybovali na úrovni niekoľkých dní.
„Fínsko je na prvom, druhom alebo treťom mieste vo viac ako 100 globálnych ukazovateľoch hospodárskeho a sociálneho úspechu – lepšie ako Nórsko. Celkovo má pritom menej peňazí a takmer žiadnu ropu. Mohli by ste Fínom ospravedlniť malú samoľúbosť (omahyväisyys),” hovorí Dorling.
Smutné Maďarsko
A potom je tu ešte vyššie spomínané Maďarsko, ktorého rozdiel v príjmoch medzi jeho obyvateľmi je sotva väčší ako vo Fínsku a Nórsku. Niekto by mohol namietať, že to súvisí s jej rozdelenou politikou. V roku 2022 pritom Európsky parlament navrhol, že „Maďarsko už nemožno považovať za úplnú demokraciu“.
„Na slobode pre ľudí veľmi záleží, rovnako ako na slobode od strachu, a to by mohlo vysvetľovať aj to, prečo majú Turecko a India nižšiu úroveň šťastia, ako by mohla predpovedať úroveň ich ekonomickej nerovnosti,” pokračuje Dorling.
Čo teda môžu ľudia v krajine robiť, ak chcú byť šťastnejší? „Najdôležitejšie je zvoliť vlády, ktoré zabezpečia, aby sa krajina stala rovnoprávnejšou z hľadiska príjmov. Potom je najdôležitejšie zabezpečiť, aby vaše sociálne služby – škola, bývanie a zdravotná starostlivosť – boli efektívne a spravodlivé.” Na záver dodáva, že je potrebné zvážiť aj samotnú mieru slobody.
