O koreňoch choroby sa dodnes vedú spory. Možno sem bola zavlečená posádkami, ktoré sa vracali do Európy z výbojov Krištofa Kolumba, možno v Európe existovala už predtým, nebola však rozpoznávaná ako špecifická choroba, zhŕňa server Live Science.
Isté je, že bola prvou chorobou, ktorá sa spoločnosti vyjavila po vynáleze tlačiarenského lisu. Hrozivá nákazlivá choroba teda mala médium, ktoré ju dostalo do popredia pozornosti. Rovnako bola prvou pomenovanou sexuálne prenosnou chorobou. Stala sa tak morálnym odsúdením tých, ktorí ňou trpeli, píše Petr Lánský z iDnes.
Bola to choroba s „mediálnym“ pokrytím a dosahom, s reputáciou. A tiež s morálnym rozmerom, odporná, opovrhnutiahodná, zaslúžená. Preto bolo podstatné, odkiaľ prišla, kde sa vzala. Aký hriešny, nečistý národ ju vyvrhol?
Syfilis mal renomé hnusnej choroby. Tak odpudivé, že sa národy nerozpakovali - a pri hľadaní jej semeniska ukazovali prstom na seba navzájom.
Je to ich choroba!
Prvú vlnu choroby inkasoval taliansky Neapol v rokoch 1494 a 1495. Bolo to v čase francúzskej invázie a oblasťou ju šírili invázne vojská. Následok bol zrejmý a pochopiteľný, nová zákerná choroba dostala názov francúzska choroba.
Meno syfilis dostala choroba až v roku 1530, do tej doby, a dokonca aj potom, však niesla rozličné názvy. Pestré, no jedno však mali spoločné. Jednotlivé regióny sa nimi triafali do svojich neobľúbených susedov, mierili prstom na iné národy a oblasti, ktoré z šírenia choroby vinili.
Inými slovami, choroba žila v kontúrach propagandy a na vlnách xenofóbie. A prispievali k tomu všetky kúty sveta. Zatiaľ čo teda Taliani chorobu spájali s francúzskymi vojakmi, vo Francúzsku hovorili chorobe neapolská. Turci ju nazývali francúzskym alebo kresťanským zlom, Peržania zase tureckým hriechom.
Vyberte si krajinu
Pre Japonsko bola portugalskou chorobou. Na Francúzsko ako pôvodcu hriešnej choroby vsádza aj anglický názov, o čom svedčí Shakespearova dráma Henrich V. Ako francúzsku chorobu však syfilis poznalo aj Nemecko, Kréta, Cyprus, Island, Škandinávia, a nebolo to tak celkom pomýlené, šíreniu choroby naozaj napomáhali žoldnieri francúzskeho kráľa.
Pre Holanďanov bola zase španielskou chorobou, pomenovanie odkazuje na návrat kolumbovských dobyvateľov. Na Španielsko ukazovali prstom aj jeho iní nepriatelia či susedia ako Portugalsko a oblasti severnej Afriky. V Poľsku to bola nemecká choroba, v Rusku zase, áno, poľská.
V severnej Indii hinduisti prisudzovali chorobu moslimom, tí zase im. Nakoniec sa podľa štúdie z magazínu Journal od Medicien and Life všetci zhodli, že to je jednoducho európska choroba, alebo aj kresťanská.
Niektorí mali sebareflexiu
Nie bez príčiny, syfilis do Indie podľa mnohých prameňov zavliekla výprava portugalského moreplavca Vasca de Gamy, ktorý priplával do kéralského Kóžikkótu v roku 1498, ako poznamenáva Indian Journal of Dermatology, Venerology and Leprology. Európskou chorobou bol syfilis aj v Otomanskej ríši. V Japonsku to bola prirodzene čínska choroba, ale aj portugalská.
Vo zozname všetkých oblastí, národov a krajín, ktoré chorobu odstrkávali od seba k iným, vinným a hriešnym, sa vynímajú Peržania. Prezývali ju síce turecký hriech, s istou sebareflexiou ju však nazývali aj perzský oheň.
A tiež Škóti, pre nich nebol syfilis príležitosťou, ako sa xenofóbne triafať, nazvali ju jednoducho „grandgore“, „veľkými kiahňami“. Všeobecne sa však všetci snažili syfilis ociachovať ako chorobu „vlastnenú“ cudzími národmi a štátmi.
Ako to myslel Fracastoro
Samotný názov syfilis sa prvýkrát objavil v práci talianskeho lekára a básnika Girolama Fracastora z roku 1530. Syphilis sive morbus Gallicus, teda Syfilis alebo francúzska choroba bolo jeho majstrovským, veršovaným dielom, bolo rozpísané do troch kníh, celkom 1 300 hexametrov.
Rozoberalo detaily choroby, v treťom zväzku písalo o pastierovi menom Syphilus, ktorý mal byť prvým nakazeným. Podľa jednej interpretácie bolo jeho meno odvodeninou z postavy Sipyla z Ovidiových Premien a chorobu naňho mal zoslať boh Apolón. Druhá verzia opisuje, že slovo etymologicky odkazuje na grécky výraz „priateľ svíň“.
Tretí výklad priniesla ho štúdia z magazínu Advances in Historical Studie v roku 2017, dokonca sa domnieva, že Fracastoro k názvu dospel aj vďaka bájam, ktoré priviezol Kolumbus z Latinskej Ameriky. Lekárovým cieľom bolo vyhnúť sa nakoniec spojeniu choroby s Neapolom, Francúzskom a Talianskom, preto fiktívnu postavu Syphila situoval do mýtického kontinentu Atlantída.
Beethoven aj Gottwald
Choroba však v dejinách nenosila len množstvo názvov, tiež odkazovala na viac ako päťdesiat svätých, vrátane svätého Rocha z Montpellieru alebo svätej Reginy, ktorí mali pomáhať chorobu liečiť.
Trpeli ňou mnohé slávne osobnosti, básnici Charles Baudelaire, John Keats, cisár Ivan Hrozný, skladatelia Ludwig Beethoven, Franz Schubert, filozofi Arthur Schopenhauer, Friedrich Nietzsche, maliar Vincent van Gogh či maliar Josef Mánes. Pokročilé štádium syfilitídy bolo rozvinuté aj u Vladimíra Iľjiča Lenina. Rovnako prvý komunistický prezident Klement Gottwald bol postihnutý touto chorobou.
Francúzsky spisovateľ André Gide v devätnástom storočí podľa portálu Big Think poznamenal: „Pre Francúzov je nemysliteľné vstúpiť do svojich stredných rokov bez toho, aby mali syfilis a rád Čestnej légie.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
