Samozrejme, určite si sa už stretol s niekým, kto ti klamal. Nedá sa to nijakým spôsobom ovplyvniť, bohužiaľ. Určite si už neraz čítal, ako klamára odhaliť na základe rôznych faktorov, ako je trasúci sa hlas, uhládzanie vlasov či uhýbanie pohľadom. Najnovšia štúdia sa ale na klamanie pozrela trochu bližšie a zistila stratégiu, ktorá sľubuje takmer 80-percentnú presnosť, píše sa na portáli Science Alert. To znamená, že ti možno bude stačiť sústrediť sa na jednu vec namiesto toho, aby si sledoval množstvo iných faktorov.
Všetko je to o príbehu
Možno sa potešíš, že sa už nebudeš musieť sústrediť na viacero vecí, aby si odhalil, či ti niekto klame. Pretože vždy sa ľudia sústredili najmä na isté fyzické prejavy, reč tela, či je človek roztržitý, úzkostlivý alebo sa zvláštne vykrúca. Podľa štúdie ale úplne postačí, keď budeš pozorne počúvať a sústrediť sa na to, čo ti ten druhý rozpráva. Práve to je stratégiou na to, ako odhaliť klamára. Preto ak si si myslel, že počúvanie svojich kamarátov nemá zmysel, možno zmeníš názor.
Ak osoba vo svojom rozprávaní používa opisy, ktoré zahŕňajú odpovede na otázky kto, čo, kedy, ako a prečo, je veľmi pravdepodobné, že ti hovorí pravdu a svoju historku si nevymyslela. V prípade, že sú tieto opisy prehliadané alebo vynechávané, je tu možnosť, že ťa dotyčný klame. Na základe tejto novej štúdie ľudia, ktorí použili túto stratégiu, dokázali rozlíšiť pravdu od klamstiev s takmer 80-percentnou presnosťou. K týmto výsledkom dospeli výskumníci z University of Amsterdam.
Odhaľovanie klamárov
Cieľom výskumu bolo pravdepodobne zistiť, či je skutočne potrebné skúmať také množstvo faktorov. Príkladom je bezpečnostný personál amerických letísk, ktorý bol po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 vyškolený na to, aby hľadal až 92 znakov správania, ktoré by naznačovali, že osoba klame. A ako si asi sám domyslíš, bolo toho naozaj veľa. „Je to nemožná úloha,“ povedal Bruno Verschuere, forenzný psychológ a vedúci autor štúdie. „Ľudia nedokážu v krátkom čase vyhodnotiť všetky tieto signály, nieto ešte spojiť viacero signálov do presného a pravdivého úsudku,“ pokračoval.
Okrem toho všetko komplikujú aj isté predsudky o tom, ako vyzerá vinný a nevinný človek. A to často nemusí byť skutočným ukazovateľom toho, či človek naozaj klame alebo len vyzerá podozrivo.
Tím výskumníkov
Na základe týchto problémov komplikujúcich odhalenie klamárov sa Verschuere a jeho kolegovia z univerzity spojili a rozhodli sa vyskúšať „radikálnu alternatívu.“ Tým, ktorí sa zúčastnili štúdie, dali za úlohu zamerať sa len na jedno – úroveň detailov, ktoré sa v príbehu osoby vyskytujú a zároveň ignorovať všetko ostatné. „Usúdili sme, že pravda sa môže skrývať v jednoduchosti a navrhujeme, aby sme pri snahe odhaliť klamstvo radšej upustili od náznakov namiesto toho, aby sme ich pridávali,“ uvádzajú výskumníci.
Celková štúdia obsahovala sériu deviatich stretnutí, pri ktorých malo 1 445 ľudí hádať, či sú ručne napísané výroky, videozáznamy, videohovory či živé rozhovory týkajúce sa aktivít študenta na univerzite pravdivé alebo nepravdivé. Výpovede pochádzali od študentov, ktorí predviedli fingovanú krádež odpovedí na skúšky a klamali o tom, a od študentov, ktorí sa len nevinne potulovali po škole a o svojich aktivitách povedali pravdu.
Tí účastníci, ktorí sa pri odhaľovaní klamstiev spoliehali na svoju intuíciu alebo pri rozhodovaní využívali viacero iných faktorov, nedosiahli lepšie výsledky ako samotná náhoda. Naopak tí, ktorých poučili a zamerali sa len na úroveň detailov, ktoré sa vo výpovediach spomenuli, dokázali odhaliť pravdu s oveľa lepšou presnosťou, ktorá sa pohybovala okolo 59 až 79 percent.
Účastníci mali skúmať, „do akej miery správa obsahuje detaily, ako sú opisy osôb, miest, činností, predmetov, udalostí a ich načasovanie“ a „do akej miery sa správa zdala byť úplná, konkrétna, nápadná alebo bohatá na detaily.“
Výsledky výskumu
Ako sa ukázalo, „spoliehanie sa na jeden dobrý podnet môže byť prospešnejšie ako používanie mnohých podnetov,“ tvrdia vedci. Pravidlo výskumníkov teda hovorí, aby si „použil najlepší spôsob a ignoroval zvyšok.“ Ako sa aj ukázalo, bola to lepšia metóda na odhalenie klamstiev.
Určite sa ale v živote objavia situácie, v ktorých ľudia obohatia svoje klamstvá o detaily, aby zvýšili ich dôveryhodnosť, čo značne sťaží odhalenie klamstva. Výskumníci ale tvrdia, že v tomto prípade budú pravidlá na odhaľovanie klamstiev závisieť od celého kontextu.
Zároveň hovoria, že používanie čoraz väčšieho množstva indícií, vrátane veľkých dát či strojového učenia, nemusí nevyhnutne znamenať, že sa presnosť pri odhaľovaní klamstiev zlepší. Príkladom je predchádzajúca štúdia, v ktorej sa zameriavali na 11 kritérií. V tomto prípade ľudia správne vyhodnotili úroveň detailov, ale ostatné, zbytočné informácie im už zahmlili úsudok. „Jedným z neintuitívnych spôsobov, ako sa vyrovnať s informačným preťažením, je jednoducho ignorovať väčšinu dostupných informácií. Niekedy menej znamená viac,“ uzatvárajú výskumníci.
