Od polovice 20. storočia Zem zažíva silný nárast počtu obyvateľov, medzi rokmi 1950 a 2020 sa podľa údajov OSN viac ako strojnásobil. Vlani v novembri nás bolo osem miliárd. V súvislosti s týmto vývojom sa hovorí o hroziacej „explózii populačnej bomby“.
Hoci OSN vo svojej správe zverejnenej vlani v lete predpovedala, že počet ľudí bude najvyšší až v roku 2080, a to na úrovni 10,4 miliardy, nemusí to byť úplne pravda. Podľa štúdie vypracovanej pre inštitút Global Challenges Foundation, zaoberajúci sa riešením globálnych katastrofických rizík, existujú dva scenáre vývoja svetovej populácie.
Takmer deväť miliárd
Podľa prvého, menej optimistického, sa svet po ekonomickej stránke bude vyvíjať podobne ako v posledných 50 rokoch. Potom počet obyvateľov dosiahne svoje maximum v roku 2046 pod úrovňou deviatich miliárd a do roku 2100 klesne na 7,3 miliardy.
„Hoci tento scenár nepočíta s celkovým ekologickým alebo klimatickým kolapsom, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že takýto vývoj nastane v desaťročiach do roku 2050 v regionálnom meradle. Toto riziko je mimoriadne vysoké v krajinách s najzraniteľnejšími a zle spravovanými ekonomikami,“ upozorňujú autori správy z projektu Earth4All.
V ňom sa spojili vedci z popredných európskych inštitúcií zaoberajúcich sa životným prostredím a ekonomikou, ako je Postupimský ústav pre výskum dopadu zmeny klímy alebo Nórska vysoká škola ekonomická BI. Správa vznikla za použitia novej metodológie, ktorá berie do úvahy sociálne a ekonomické faktory, ktoré majú preukázateľný vplyv na mieru pôrodnosti.
Optimistický scenár, no menej reálny
Podľa druhého, optimistickejšieho scenára, by populácia dosiahla maximálny počet 8,5 miliardy v roku 2040 a potom do roku 2100 klesla zhruba na približne šesť miliárd. Stalo by sa tak za predpokladu, že by vlády po celom svete zvýšili dane bohatým a investovali do vzdelania, sociálnych služieb a posilnenia rovnosti v spoločnosti.
Demografi upozorňujú, že to, kedy počet obyvateľov planéty dosiahne vrchol, závisí hlavne od vývoja v krajinách s najvyššou mierou pôrodnosti. Klesne, ak sa tam zlepšia životné podmienky. „Vieme, že rýchly ekonomický rozvoj v krajinách s nízkymi príjmami má enormný vplyv na počty narodených detí,“ uviedol Per Espen Stoknes, vedúceho projektu Earth4All.
Následný úbytok obyvateľov nemusí byť prospešný
„Z hľadiska životného prostredia stojíme pred veľkou výzvou. Musíme vyvinúť veľa snahy, aby sme sa vysporiadali so súčasným chápaním možnosti rozvoja, ktoré je založené na nadmernej spotrebe a nadmernej výrobe,“ cituje The Guardian Bena Callegariho, jedného z autorov správy.
Správa tiež upozorňuje, že úbytok obyvateľov môže znamenať aj nové problémy. Môže viesť k väčšiemu tlaku na zdravotníctvo spojenému so starnutím populácie a úbytku ekonomicky aktívnych ľudí. Ako to zažíva Japonsko alebo Kórea.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
