V Škótsku, Walese a Írsku boli medzi rokmi 4 000 pred Kristom a 16. storočím nášho letopočtu vytvorené stovky crannogov. Vybudované boli z plytkého útesu alebo vyvýšenej časti dna jazera za pomoci akýchkoľvek dostupných prírodných materiálov, ako je kameň, drevo alebo zem. Ostrovy s priemerom okolo 30 metrov sa najprv využívali ako usadlosti alebo na poľnohospodárske účely. V blízkosti frekventovaných ciest pozdĺž riek a jazier slúžili aj ako centrá obchodu.
Mokraďové lokality sa skúmajú oveľa ťažšie ako tie na súši, takže archeológia crannogov je relatívne nová. „Jazerá sú okolo crannogov plytké. Materiál sa tam rýchlo ukladá a nikdy sa nezmyje.“ Povedal pre Live Science Antony Brown z UiT Arctic University of Norway. Spolu so svojimi kolegami zverejnili štúdiu v časopise Antiquity, v ktorej skúmajú niekoľko vybraných umelých ostrovov v Británii. Vybrali si jedno miesto v Škótsku, osídlené približne v rokoch 500 pred Kristom až 10 po Kristovi a dve v Írsku, ktoré sa využívali 650 až 1300 rokov po Kristovi. Pomocou archeologického výskumu chceli lepšie porozumieť účelom týchto jazerných osád.
Využili najmodernejšie technológie
Výskumníci analyzovali lokality pomocou viacerých metód, vrátane sedimentárnej analýzy starovekej DNA takzvanej sedaDNA. Táto nová technika umožňuje vedcom identifikovať všetky rastliny a zvieratá, ktoré prispeli k starovekému prostrediu lokality. Analýza SedaDNA ukázala, že ľudia na umelých ostrovoch pestovali rôzne obilniny, ale odhalila aj výskyt cicavcov ako boli kravy, ovce a ošípané.
Objavili drahú keramiku a netradičné artefakty
Okrem klasických nálezov našli však aj netradičné stredoveké artefakty. Pozostatky po drahej zdobenej keramike, luxusných šperkoch a netradičných druhoch rastlín, ktoré boli podľa vedcov na ostrov prinesené. Všetky tieto nálezy dokazujú, že sa tieto umelé ostrovy v stredoveku nevyužívali len na poľnohospodárstvo. Podľa archeológov ich mohli elity využívať na predvádzanie svojej moci a bohatstva prostredníctvom luxusných večierkov a hostín.
Nová štúdia od Browna pomáha objasniť skutočné využite crannogov, čo potvrdzujú aj vedci, ktorí sa na nej nepodieľali. „Vzhľadom na to, ako málo toho ešte o týchto ostrovoch a ľudských aktivitách na nich vieme, sú opísané metódy a výsledky veľmi zaujímavé,“ povedal Simon Hammann, potravinársky chemik z Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg v Nemecku. Minulý mesiac Hammann a kolegovia publikovali štúdiu v časopise Nature Communications o prítomnosti pšenice v keramických zvyškoch zo škótskych crannogov ešte z neolitickej doby. „Odvodzovanie konkrétnych činností, ako je napríklad hodovanie, je vždy ťažké,“ povedal Hammann pre Live Science. „Ale kombinácia týchto metód, o tom vytvára celkom presvedčivý obraz.“ Prezradil o Brownovom výskume Hammann.
