Počas toho, ako sa zbrane s umelou inteligenciou (AI) stávajú čoraz sofistikovanejšími, obavy verejnosti z nedostatočnej zodpovednosti a rizika technického zlyhania narastajú. Ak spraví chybu počítač, ktorý má na starosti napríklad triedenie balíkov, je to nepríjemné ale nie tragické. Zlyhanie AI vo vojne by však mohlo zabiť nevinných civilistov alebo zničiť rokovania, uvádza The Conversation.
Civilisti v mnohých krajinách ako Vietnam, Afganistan alebo aj Ukrajina, trpeli a trpia kvôli spôsobu, akým svetové superveľmoci vyrábajú a používajú čoraz pokročilejšie zbrane. Mnoho ľudí by tvrdilo, že narobili viac škody ako úžitku, pričom najnovšie poukazujú na ruskú inváziu na Ukrajine, kde „inteligentné“ zbrane vo veľkom používajú obe strany konfliktu.
V druhom tábore sú ľudia, ktorí tvrdia, že krajina sa musí vedieť brániť, čo znamená držať krok s vojenskou technológiou iných krajín. AI už dokáže prekabátiť ľudí v šachu a pokri. Prevyšuje ľudí aj v reálnom svete. Napríklad Microsoft tvrdí, že jeho softvér na rozpoznávanie reči má chybovosť jedno percento v porovnaní s mierou ľudských chýb, ktoré je na úrovni šiestich percent. Takže nie je prekvapujúce, že armády pomaly predávajú opraty algoritmom.
Ako sa však vyhnúť tomu, aby sme pridali zabijackých robotov do dlhého zoznamu vecí, o ktorých by sme si želali, aby sme ich nikdy nevynašli? Americké ministerstvo obrany definuje autonómny zbraňový systém ako: „Zbraňový systém, ktorý po aktivácii dokáže vybrať a zasiahnuť ciele bez ďalšieho zásahu ľudského operátora“.
Veľa bojových systémov už spĺňa tieto kritériá. Počítače na dronoch a moderných raketách majú algoritmy, ktoré dokážu odhaliť ciele a strieľať na ne s oveľa väčšou presnosťou ako ľudský operátor. Napríklad Izraelský Iron Dome je jedným z niekoľkých aktívnych obranných systémov, ktoré dokážu zaútočiť na ciele bez ľudského dohľadu. Ani ten však nie je bezchybný, keď takmer zostrelil svoje vlastné izraelské lietadlo.
Podobná situácia sa stala aj u našich východných susedov, keď údajne ukrajinská raketa minula ruský cieľ a zasiahla poľské územie. O život prišli dvaja ľudia.
Žiaľ takéto zbraňové systémy nie sú využívané len na defenzívne účely. Existujú aj útočné vraždiace stroje od zabijackých robotov až po potulujúce sa kamikadze drony používané vo vojne na Ukrajine. Hranica medzi nimi je však veľmi malá a terajšie zákony a nariadenia, ktoré majú regulovať používanie týchto zbraní sú veľmi deravé.
Zákony týkajúce sa obranného využitia intuitívnych zbraní majú v niektorých prípadoch skôr potenciál podporovať stabilitu, než by nevyhnutne viedli ku konfliktu. Skeptici voči robotom však majú pravdu, keď poukazujú na ďalšiu obavu, a to, že oportunisti by mohli označiť autonómne technológie za „defenzívne“, zatiaľ čo sa pripravujú na ich použitie na útočné účely.
