Monštrum v ľudskej koži. Spájal v sebe to najhoršie, čo len človek môže - bol sériovým vrahom, pedofilom, nekrofilom a ešte aj se*uálnym delikventom. Hovorili o ňom, že je to La Bestia, a niet sa čomu čudovať. Ak máme veriť jeho priznaniu z roku 2003, počet jeho obetí sa zastavil na čísle 221.
To z neho robí najplodnejšieho sériového vraha a zneužívateľa detí v modernej histórii. Detaily jeho činov sú často tak brutálne, že človeku sa robí zle už pri ich čítaní. Poď sa s nami v nasledujúcich riadkoch ponoriť do jeho zvrátenej mysle.
Smutné detstvo
Luis Alfredo Garavito Cubillos sa narodil 25. januára 1957 v kolumbijskej Génove. On aj jeho súrodenci boli zanedbaní, otec bol sukničkár a rodičia sa často hádali. Na dennom poriadku boli aj bitky. Garavito bol fyzicky týraný svojím otcom, s ktorým spával v jednej posteli.
Deti v škole sa mu smiali nielen pre jeho hlúposť, ale aj za jeho okuliare, a tak sa z neho rýchlo stal samotár. Bol len v piatom ročníku, keď ho otec donútil skončiť, aby začal finančne podporovať rodinu. Ako 11-ročného ho zneužíval pobožný lekárnik a sused, ku ktorému ho otec poslal kvôli očkovaniu.
Údajne ho pritom pohrýzol, popálil aj porezal. Následne mal frustrovaný zabiť a pitvať dvoch vtákov. Je však nutné dodať, že závažnosť tohto zneužívania, rovnako tak ďalšie tvrdenia o extrémnom zneužívaní boli neskôr spochybnené viacerými odborníkmi.
Garavito sa stal uzavretým a extrémne agresívnym. Mladších bratov a sestry mal nahovárať, aby s ním spali nahí v jednej posteli. Ako 12-ročný už mal obťažovať 6-ročného chlapca. Zneužívanie farmaceutom skončilo až v roku 1971, kedy sa rodina presťahovala, škoda však už bola napáchaná. Garavito sa stal se*uálne impotentným voči ženám a trvalo neschopným správne ejakulovať.
Agresia a pokusy o znásilnenie
Už o rok neskôr sa agresívne pokúsil nadviazať milenecký vzťah s niekoľkými ženami. Kvôli rodinným pomerom nemal problém dostať sa k alkoholu. A keď ho matka ako 15-ročného prichytila pri pokuse o znásilnenie päťročného chlapca a znova v roku 1973 po pokuse o napadnutie šesťročného chlapca na železničnej stanici v Bogote, musel odísť z domu.
Našiel si prácu a dokonca študoval marketing. Aj napriek tomu však mal problémy so spolupracovníkmi, klientmi aj šéfmi, pričom často došlo až k fyzickým útokom. Nakoniec skončil ako pouličný predavač a migroval naprieč krajinou, kde si rozvíjal platonické vzťahy s rôznymi ženami.
Na kávovej plantáži sa zamiloval do učiteľky a slobodnej matky menom Luz Mary. Mnohé z jeho spoločníčok ho opisovali ako dobrého priateľa, ktorý deti vychoval ako svoje vlastné. Pokiaľ bol triezvy - keď pil, bol násilný, žiarlil a prisahal, že zavraždí svojho otca. Mal príznaky psychózy, paranoje a depresie.
Začal nutkavo obťažovať deti, najmä dospievajúcich chlapcov. Počas dňa navštevoval bohoslužby, navštevoval stretnutia anonymných alkoholikov a príležitostne navštevoval psychiatrov. Deň však vždy zakončil návštevou parku, kde vyhľadával detské prostitútky.
Išlo to s ním z kopca
V 80. rokoch prišlo na rad mučenie a znásilňovanie. Po vyhadzove z pekárne sa neúspešne pokúsil o samovraždu, pretože bol presvedčený, že jeho život nestojí za nič. Keď mu odchod na druhý svet nevyšiel, poslal naň ostatných. Na jeseň roku 1980 začal so sebou nosiť žiletky, sviečky a zapaľovače, aby si uľahčil mučenie svojich obetí. Okrem toho si dal odstrániť zub, aby lepšie hrýzol deti.
Mená obetí si značil do poznámkového bloku a modlil sa za ne, rituálne chodil po izbe nahý a bil sa do hrude. Trpel nočnými morami o svojich obetiach, aby následne dostával záchvaty hysterického smiechu, keď si spomenul na potešenie z ich bolesti. Zaujímal sa o satanizmus, obľúbil si Hitlera a predstavoval si, ako pri masovej vražde zabije svojho otca a následne aj seba.
Keď sa stalo, že ho v nejakom meste spoznali a identifikovali, rýchlo utiekol. Bizarnou zhodou okolností skončil v putách za krádež šperkov od priateľa. Polícia však netušila, že v tomto období mal na konte viac ako stovku umučených a obťažovaných detí.
Od roku 1988 začal dokumentovať svoje zločiny, pričom trofeje svojich obetí uchovával v čiernych látkových kufroch v rezidenciách niekoľkých žien, s ktorými nakrátko nadviazal vzťah. Odhaduje sa, že do roku 1992 znásilnil a mučil minimálne 200 mladých ľudí. Bez ohľadu na to, kde sa v tomto čase zdržiaval, miestne správy o obťažovaní detí rapídne vzrástli.
Dohoda s diablom
A to sa ešte stále len rozbiehal. Počas ovládania neslávne známej dosky ouija sa údajne dostal do stavu psychózy a diabol sa ho opýtal, či by mu chcel slúžiť. A tak začal vraždiť. Pri pokuse o jeho prvú vraždu ho prekvapila polícia, ktorá sa zachovala presne tak, ako nemala - Garavita udreli po hlave revolverom, ukradli mu tisíc pesos, hodinky, prsteň a prepustili ho.
Prvá úspešná vražda prišla 4. októbra 1992. Jeho obeťou bol 13-ročný Juan Carlos. Následne začal nosiť rôzne prestrojenia, aby sa vyhol identifikácii - túlal sa ako kňaz, učiteľ či starý muž. Vraždil ako na bežiacom páse a svoje zločiny dokumentoval lístkami, potvrdeniami, oblečenie aj preukazy totožnosti. Svojho času zbieral aj amputované prsty na nohách, no zľakol sa, že ho vďaka nim odhalia, a tak sa ich zbavil.
Zameriaval sa na deti z chudobného prostredia a siroty. Podplácal ich darčekmi aj peniazmi, no bál sa tmy, takže sa k nim prikrádal za bieleho dňa. Akonáhle si získal ich dôveru, odkráčal s nimi na odľahlé miesto, kde ich unavil a následne znásilňoval, mučil a vraždil.
Niektoré obete mali v zadnej časti tiel bodnutia od skrutkovača, zaživa odrezané pohlavné orgány vo vlastných ústach, popáleniny, rezné rany na hrdle, chrbte, bruchu aj hrdle. Iné mali zase viac ako sto bodných rán, vytiahnuté črevá či odrezanú hlavu.
Pomohli okuliare
Všetky telá detí boli nájdené úplne nahé, nesúce stopy po uhryznutí a známky rozsiahlej sodomie. V blízkosti tiel sa našli nádoby s lubrikantom a prázdne fľaše od lacnej kolumbijskej brandy. Väčšina tiel vykazovala známky dlhodobého mučenia.
Garavito sa občas vrátil k Luz Mary a prosil ju o pomoc, kým sa opäť nepostaví na nohy. Ku koncu svojho vyčíňania sa po Kolumbii presúval ako bezdomovec. Vraždenie maloletých mu už prišlo veľmi jednoduché. Chcel pozornosť médií. Rozhodol sa preto spáchať masovú vraždu, pri ktorej by uniesol niekoľko dospelých a zavraždil ich, pričom on sám by zomrel v záchvate šialenstva.
Nepodarilo sa mu to len tesne - 22. apríla 1999 bol zadržaný za pokus o sexuálne napadnutie 12-ročného chlapca. Vyšetrovatelia, ktorí už celé roky pátrali do beštii, mali DNA a jasné podozrenie. K definitívnemu spojeniu im nakoniec pomohli okuliare.
V celej väznici naplánovali vyšetrenie zraku, aby si Garavito myslel, že ide o bežný proces. Všetko postupne začalo zapadať do kopy. Mozaika bola už takmer kompletná. Na scéne sa nakoniec objavili aj jeho kufre, v ktorých si odkladal svoje „cennosti”. Už nebolo cesty späť a on sa priznal.
Takmer 2-tisíc rokov väzenia
Najprv bol uznaný vinným zo 138 vrážd. Bol odsúdený na 1 853 rokov a 9 dní väzenia, čo je najdlhší trest v kolumbijskej histórii. Zákon v krajine však obmedzuje trest odňatia slobody na 40 rokov a keďže Garavito pomohol polícii nájsť telá obetí, jeho trest bol ešte znížený na 22 rokov.
Počet jeho kolumbijských a ekvádorských obetí sa oficiálne vyšplhal na 193. Ak máme veriť jeho priznaniu z roku 2003, finálne číslo je až 221. Z toho len päť obetí bolo dospelých, zvyšok boli deti.
Verejnosť kritizovala fakt, že Garavito sa mohol dostať na slobodu. Medzitým sa ale zákony zmenili tak, že sérioví vrahovia v Kolumbii môžu dostať až 60-ročný trest. Aj keď sa minulý rok hovorilo, že by sa mohol dostať na slobodu, osud to zariadil inak. Garavito, La Bestia, zomrel v nemocnici vo Valledupare 12. októbra 2023 vo veku 66 rokov.
