Iracký vodca Saddám Husajn v auguste 1990 nariadil okupáciu Kuvajtu v snahe získať kontrolu nad lukratívnymi dodávkami ropy na Blízkom východe. Po intenzívnom bombardovaní koaličných síl bol veľmi rýchlo nútený ustúpiť.
Pri odchode z krajiny však iracké sily v konečnom pomstychtivom čine úmyselne podpálili viac ako 700 ropných vrtov. O vyše 30 rokov neskôr, napriek prísľubu za prísľubom, je Kuvajt stále zjazvený katastrofálnymi škodami spôsobenými tým, čo niektorí považujú za jednu z najhorších svetových environmentálnych katastrof.
Do Perzského zálivu sa vylialo 11 miliónov ropy
Ropné vrty nekontrolovateľne horeli. Dymová stopa nad nimi bola spočiatku dlhá takmer 1300 kilometrov. Ohromujúcich 11 miliónov barelov ropy sa vylialo do Perzského zálivu a vytvorilo takmer 15 kilometrov dlhú vraždiacu škvrnu. Na povrchu púšte sa vytvorilo takmer 300 ropných jazier, ktoré nenávratne znečistili pôdu. „Zvuk vyvierajúceho oleja a burácajúcich ohňov mám stále v pamäti,“ spomína Dr Samira Omar Asem, hlavná vedecká pracovníčka z Kuvajtského inštitútu pre vedecký výskum (KISR).
Medzinárodná koalícia hasičov bojovala s požiarmi desať mesiacov, až kým 6. novembra 1991 nebol definitívne uzavretý posledný vrt. Dodnes však ostávajú niektoré oblasti kontaminované a neprístupné, aj kvôli obavám vyplývajúcim z výbušnín, ktoré za sebou zanechali iracké jednotky počas ich ústupu.
Fotografie z terénneho výskumu uskutočneného v rokoch 2012 až 2019 ukazujú, že znečistenie má najrôznejšie formy. Kontaminácia v niektorých ústiach vrtov je v súčasnosti hlboká až štyri metre. Väčšina škôd bola spôsobená v ropných poliach Burgan v južných púšťach Kuvajtu, vo vyprahnutej krajine s rozlohou 500 kilometrov štvorcových, kde sa nachádza viac ako 100 kontaminovaných ropných jazier.
Stvrdnutý ropný kal
Inde, v severných ropných poliach Raudhatain a Umm al-Aish, ktoré sú zdrojom iba dvoch sladkovodných zdrojov v Kuvajte, dnes pokrývajú znečistenú pôdu viditeľné kôry suchých ropných jazier. S rastúcimi teplotami a zvetrávaním pôdy totiž kal stvrdol a stal sa nepreniknuteľným. „Keby sa Kuvajt rozhodol liečiť túto kontamináciu v roku 1993 alebo 1994, bolo by to oveľa jednoduchšie. Ale po 30 rokoch sa už nezaoberáte ropou, ktorá v tom čase existovala,“ povedal Meshari Almutairi, environmentálny konzultant z Kuwait Oil Company. „Je to veľmi veľká výzva,“ dodal.
Podľa KISR bolo v procese známom ako sanácia k júnu 2021 úspešne odstránených len 2,3 milióna kubických metrov znečisteného piesku, necelých desať percent. Odhaduje sa, že je potrebné vyčistiť ďalších 19 miliónov metrov kubických.
Zničený ekosystém a kontaminovaná spodná voda
Najväčšie obavy spôsobuje vystavenie ropným uhľovodíkom, zmesi chemikálií nachádzajúcich sa v surovej rope. Akýkoľvek kontakt týchto chemikálii s prostredím okamžite vedie k zníženiu funkčnosti ekosystému. V okolí ropných jazier zmenili vlastnosti pôdy a spôsobujú rozsiahlu úmrtnosť rastlín a zvierat. V severnom Kuvajte sa dostali dokonca aj do sladkých podzemných vôd.
Rastlinný život sa v okolí kontaminovaných lokalít ešte musí zotaviť, hovorí Mohammed Mahmoud, riaditeľ klimatického a vodného programu a vedúci pracovník Inštitútu pre Blízky východ. Ich vystavenie ropným uhľovodíkom poškodilo rast rastlín a klíčenie semien. „Ľudia sa o tom nebavili, kým nezačali na vlastné oči vidieť, ako je ovplyvnený život rastlín a na vlastnej koži nepocítili rozklad prírodnej krajiny,“ povedal.
Krajina už nikdy nebude ako predtým
Hoci sa ekosystém nakoniec zotaví, hovorí Sara Akbar, chemická ropná inžinierka a spoluzakladateľka Kuwait Energy, mnohé druhy a oblasti stále bojujú o svoje zdravie aj po viac ako 30. rokoch.
V roku 2005 kompenzačná komisia OSN udelila Kuvajtu približne 3 miliardy dolárov na riešenie škôd na životnom prostredí. Najväčšia časť finančných prostriedkov vo výške viac ako 2 miliardy dolárov išla na sanáciu 114 km štvorcových poškodených miest a nao obnovu vegetácie. „Kuvajt tvrdo pracuje na odstránení škôd. Nikdy sa však nevráti do pôvodného štádia,“ povedala na záver Asem, hlavná vedecká pracovníčka (KISR).
