Muž, ktorý prežil teroristický útok v lietadle, prehovoril o tom, čo zažíval, keď sa strhla streľba. Okrem toho sa po niekoľkých rokoch rozprával s jedným z útočníkov, ktorý ho nechal nažive.
Niekoľko hodín ako rukojemníci
Keď mal Mike Thexton 27 rokov, plánoval sa vrátiť domov. Bol unavený po letnej turistike v Himalájach, a tak sa rozhodol, že je najvyšší čas nastúpiť do lietadla a odletieť z pakistanského letiska. Keby ale vedel, čo sa stane, pravdepodobne by do lietadla nenastúpil. Lietadlo totiž ani nevzlietlo, pretože v jeho vnútri sa odohrával boj o prežitie, píše sa na portáli Yahoo.
Bolo 5. septembra 1986 a presne o 5:44 ráno lietadlo prevzala teroristická skupina. Let pôvodne prichádzal z Bombaja a jeho cesta pokračovala cez Frankfurt do New Yorku.
Problém ale bol, že teroristi nedovolili lietadlu vzlietnuť a takmer 400 ľudí uväznili na palube. Rukojemníkov držali v strachu a napätí až 15 hodín. Celkovo štyria útočníci, ktorí boli súčasťou palestínskej teroristickej bunky, mali vybrať niekoľkých Američanov, ale boli ochotní zmieriť sa aj s Britom.
Muži boli ozbrojení puškami a ručnými granátmi. Popritom už stihli zabiť prvého cestujúceho, ktorým bol 29-ročný Rajesh Kumar. Americké občianstvo mal len dva mesiace. Zastrelili ho priamo vo dverách lietadla a jeho telo z lietadla vyhodili na asfalt. Thextona si zavolali až potom, čo pozbierali pasy od ostatných cestujúcich, aby zistili, kto z nich je zo Západu.
„Bol som otupený, keď som počul svoje meno. Snažil som sa presvedčiť sám seba, že to má nejaké nevinné vysvetlenie a možno ma nechajú vystúpiť z lietadla, ale stále som sa vracal k tomu, že si ma určite vybrali, aby ma zastrelili,“ opisuje Thexton.
Snažili sa vyjednávať
Situácia v lietadle bola napätá. Šéfovia spoločnosti Pan Am sa snažili s útočníkmi vyjednávať mimo lietadla. Spolucestujúcich zatiaľ nahnali do stredu lietadla, pričom súčasťou boli aj deti, ktoré sa hrali, aby sa rozptýlili. Dospelí sa zatiaľ modlili.
Thexton v snahe získať si istú priazeň útočníkov predstieral moslimskú modlitbu a zároveň vodcu prosil, aby ho nezabíjali. Porozprával mu o tom, ako bol v Himalájach na počesť svojho brata, ktorý na tom mieste pred tromi rokmi zomrel. „Povedal som mu, že moji rodičia nemajú nikoho iného, prosil som ho, aby mi neublížili.“
Únoscovia konali v súlade s organizáciou Abu Nidal, v tom čase to bola najnebezpečnejšia teroristická skupina. Zodpovedná bola aj za dvojitý útok na letiskách v Ríme či vo Viedni v roku 1985. Pri týchto incidentoch zahynulo 19 civilistov a vyše 100 ľudí bolo zranených.
Okrem toho 6. septembra 1986 jej členovia spustili paľbu na synagógu v Istanbule, kde zahynulo 22 ľudí. Na zozname nepriateľov bol na čele Izrael a Amerika, za nimi nasledoval zvyšok Západu.
V lietadle sa napokon po 15 hodinách vypla pohonná jednotka a zahalila ho tma. Teroristi v tom momente spustili paľbu a celé lietadlo zaplnili výkriky ľudí. Pri tomto útoku zahynulo 22 ľudí a 100 bolo zranených.
„Bol som presvedčený, že zomriem,“ hovorí Thexton, ktorý má v súčasnosti 63 rokov a stal sa napokon jedným z preživších tohto hrôzostrašného incidentu. Následne mu útočníci dovolili vrátiť sa do hlavnej kabíny.
„Potom začali strieľať, všade a bezcieľne. Počul som ručný granát. Počul som, ako vymieňajú zásobníky. A potom to utíchlo. Zdvihol som hlavu a na pozadí nočnej oblohy som uvidel tvar dverí, ktoré otvoril pasažier. Vyskočil som z ľavého krídla. Vyviazol som so škrabancom na lakti,“ opísal Mike.
Dokument o incidente
O celom incidente bol natočený aj dokument, ktorý zaznamenáva aj rozhovor medzi obeťou a teroristom. Dokumentárny film, ktorý vyrobila televízia Sky, dostal názov „Hijacked: 73“.
Výkonná producentka, ktorá pracovala na dokumente, sa vyjadrila: „Veľmi sme premýšľali, či mu máme dať hlas, ale Mike sa s ním chcel porozprávať, aby sa pokúsil lepšie pochopiť, čo sa v ten deň stalo.“
Po niekoľkých rokov sa rozprával útočníkom
Po takmer 40 rokoch sa Thexton minulé leto rozprával s teroristom Safarinim. Chcel odpovede, chcel vedieť, prečo ho nezabil. Okolo samotného telefonátu ale bolo veľa neistoty, keďže väzenské hovory môžu byť odmietnuté alebo ukončené bez nejakého upozornenia.
„Bol som v napätí. Hlavná vec bola nervózna zvedavosť. Odpovedal by na moje otázky, keď celé tie roky odmietal zodpovednosť? Safarini nikdy nehovoril o otvorení paľby. Chcel som byť zdvorilý a získať odpovede, ale nechcel som pôsobiť priateľsky,“ vysvetľoval Thexton.
Telefonát sa napokon uskutočnil tak, ako bol naplánovaný, v júni 2022. „Je pekné počuť tvoj hlas,“ povedal Safarini Thextonovi. „Stále si pamätám tvoju tvár. Nemôžem zabudnúť na ten deň.“ Tón Safariniho bol strašidelne teplý, ale Thexton hovoril málo a intenzívne počúval.
„Čo si si myslel, že sa stane?“ opýtal sa Thexton teroristu. Safarini opísal, že celé to bola samovražedná misia, keďže sa mu to zdalo ako najlepší spôsob, ako odísť z organizácie. „Je mi to tak ľúto,“ povedal útočník.
Safarini opísal, že ho k otvorenej streľbe viedla panika. Thexton povedal, že na to priznanie čakal. „Čakal som, že ma zastrelíš, ale neurobil si to. Poslal si ma za ostatnými.“
Odpoveď teroristu Thextona podľa jeho slov najviac šokovala: „Spomínal si mi, že tvojho brata zabili,“ povedal v lámavej angličtine.
Thexton pri spomienke na konkrétny rozhovor ešte stále bojuje so slzami. „Bol som ohromený. Hovor sa skončil a ja som hľadel na telefón. Za všetky tie roky, čo som mal niekoľko teórií o tom, prečo ma nezabili, som si to nikdy nepredstavoval. Peter zomrel, ale ja nie, kvôli nemu,“ opísal.
Pri útoku cítil strach a zúfalstvo
Thexton sa aj po nejakej dobe dokáže rozpamätať, aké pocity zažíval. Je pochopiteľné, že na ten deň pravdepodobne nikdy nezabudne. „Pamätám si, ako zúfalo som sa cítil, keď pri mne držal zbraň. Pošepkal som letuške, aby povedala mojej rodine, že ich milujem. Ale nechystal som sa ho nenávidieť. Neplánoval som zomrieť nahnevaný.“
Thexton po telefonáte teroristovi napísal ďalší list, v ktorom sa mu poďakoval za úprimnosť, ale ešte ho neposlal. „Nepovažujem ho za Zaida Safariniho, ktorý sa ma rozhodol ušetriť. Považujem ho za Zaida Safariniho, ktorý sa ma pokúsil zabiť. To, čo sa stalo, žije v mojom mozgu ako vec, ktorá úplne zmenila môj život. Dominantnou myšlienkou, ktorú som mal celé tie roky je, aké mám šťastie, že som prežil,“ uzatvára.
Ďalší preživší
Mike nebol jediný, komu sa podarilo prežiť. Sestry Sana a a Farhana Rizvi útok prežili, ale prišli o brata. Okrem nich prežil aj 11-ročný Dwijal Dave, ktorý trávil leto so svojou rodinou v Indii a chcel sa vrátiť domov ako maloletý bez sprievodu.
Prežila aj letuška Sunshine Vesuwala, ktorá poskytla aj dôkazy na súde v Pakistane. „Dokonca aj keď sme vypovedali o úteku, Pakistanci sa nás snažili presvedčiť, že naša verzia udalostí je nesprávna. Počas súdneho procesu som koktala, cítila som hnev a odpor.“ Únoscovia sa mali podľa jej výpovede usmievať.
