Viktor Orbán vo svojom prejave, v ktorom v nedeľu neskoro večer deklaroval víťazstvo v parlamentných voľbách, vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
„Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil Orbán podľa CNN pred stúpencami v Budapešti.
Zelenský je pre neho oponent
Tento kontroverzný výrok vyvolal lavínu nevôle aj za hranicami Maďarska. Fakt, že Volodymyra Zelenského označil za svojho oponenta, však v skutočnosti nie je až takým prekvapením. Orbán je totiž autorom mnohých kontroverzných vyjadrení. Nájdeš ich v našej galérii.
Ruská invázia na Ukrajine zatienila aj predvolebnú kampaň pred maďarskými voľbami. Orbán na diplomatickej scéne konal v súlade s podporou EÚ voči Kyjevu, hoci má dlho blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Doma sa však vyjadroval neutrálne a miestami až protiukrajinsky, keď odmietol presun zbraní pre Ukrajinu cez maďarské územie. Vykreslil sa ako ochranca stability a opozíciu obvinil z „vojnového štvania".
Od liberála k radikálnej populistickej pravici
Orbán však vždy nebol pravicovým populistom. Od svojho vstupu na politickú scénu na začiatku 90. rokov prešiel niekoľkými premenami: od mladého liberála k národnému konzervatívcovi, až po radikálne pravicového populistu, ako ho poznáme dnes.
A premeny to boli vskutku obrovské. Stručne povedané, Orbán z roku 1989 by súčasnému Orbánovi možno ani ruku nepodal.
„Fidesz“ alebo aj Strana mladých demokratov, kde Orbán dlhé roky pôsobí mala pri prvom vstupe do parlamentu po voľbách v roku 1990 dokonca vekovú hranicu 35 rokov. Píše web Meanwhile in Budapest.
V tých časoch bol Viktor Orbán mladým liberálom, ktorý žil zo Sorosovho štipendia a už po univerzite sa staval do pozície politickej sily.
V roku 1989 mladý, liberálny revolucionár debutoval v politike prejavom, v ktorom odvážne žiadal, aby ruské jednotky opustili Maďarsko. Na rozdiel od toho, ako to vyzeralo, reč nebola riskantná. Dnes už vieme, že to vopred schválili predstavitelia maďarskej aj moskovskej strany.
Vstup do politiky mu však vyšiel a Orbán sa v tomto prostredí rýchlo naučil plávať.
V roku 1998 však Fidesz zistil, že niečo sa v spoločnosti zmenilo. Zareagovali tým, že prešli na mäkký nacionalistický konzervativizmus. Ich rétorika sa zmenila z liberálnej na buržoáznu (čo je pre voličov v poriadku, pokiaľ na to používate maďarský výraz „polgári“). A rebranding bol populárny, pretože aj voliči sa chceli stať buržoáznymi.
Vyvolávalo to predstavu dobre situovaných mestských rodín s deťmi, ktoré sa učia hrať na klavíri v elegantných salónoch. Fidesz sa skrátka prispôsobil dobe.
Nič však nevydrží večne, a po voľbách v roku 2002 sa Orbán dostal do opozície, kde strávil niekoľko rokov.
V roku 2010 sa však vrátil, a ako premiér mal už jasnú predstavu o smerovaní svojej krajiny. Postupne pritvrdzoval v nacionalizme, populizme a autokracii.
Od tých čias až dodnes razí svoju politiku na maďarskom nacionalizme, popieraní práv LGBT ľudí, obmedzovaní slobodnej tlače, šírení konšpirácií a hľadaní vnútorných či vonkajších nepriateľov.
O Orbánovom populizme si môžeme myslieť čokoľvek, skutočnosťou však zostáva, že maďarský premiér za roky strávené v politike vyjadril množstvo poburujúcich, či prinajmenšom veľmi kontroverzných názorov. Tie najkontroverznejšie nájdeš v našej galérii.
