Napriek rizikám sa horskí záchranári zhodli, že by sa tam v prípade potreby vrátili v rovnakej zostave zas. Uviedli to na tlačovej konferencii v Liptovskom Hrádku.
„Záchranárske tímy tam denne riskovali. Videli sme videá a vieme aj od kolegov, že niektoré tímy boli zasiahnuté sutinami, ruinami. Ja som rád, že sme nemuseli riešiť repatriáciu mŕtvych tiel záchranárov,“ podotkol Žiak.
Jeden z členov záchranného tímu Jozef Richnavský priblížil, že priestoru na oddych nebolo veľa. Okrem toho sa podľa jeho slov tri- až štyrikrát za deň zachvela zem, hocikedy sa v noci zobudili na dotrasy. „Postup podľa manažmentu rizík nebol možný, to by sme zostali na letisku a nepohli sa ďalej. V podstate sme to nechali na zdravý sedliacky rozum,“ dodal.
Pri lokalizácii zasypaných podľa Richnavského výrazne pomáhala štrbinová kamera a echolokátory. Ide o zariadenie, ktoré záchranárom umožní nahliadnuť cez štrbiny, aby videli, či sú zasypané osoby mŕtve alebo živé. Okrem toho využívali aj GPS prístroje.
Záchranári vysvetlili, že akákoľvek komunikácia v oblasti bola veľmi komplikovaná a fungovala vo veľmi obmedzenom režime. Úlohu pri zachraňovaní ľudí zohrali aj špeciálne vycvičené psy. „Naše psy sa prepli do iného režimu, vycítili vážnosť situácie a dali zo seba maximum. Robili celý čas. Posielali sme ich do rôznych zavalených častí, kde sme sa už my nezmestili, všade bolo veľa prachu, hluku, dymu,“ načrtol záchranár Milan Tomčík.
Slovenský záchranársky tím pôsobil v Turecku od začiatku uplynulého týždňa, vrátil sa v nedeľu (12. 2.). Jednotku tvorilo desať príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a päť z Horskej záchrannej služby.
Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskych hraníc v noci na pondelok 6. februára. Spoločný počet mŕtvych po zemetrasení v Turecku a Sýrii je teraz vyše 37 000 a podľa predpovedí tento počet ešte stúpne.
