Je január 1972 a v úseku dnešného výjazdu Bratislava - Vajnory sa začína s výstavbou štvorprúdovky, ktorá má prepojiť celú krajinu od Bratislavy až po hranicu s Ukrajinou. Smerom na Malacky už napreduje výstavba D2-ky a ľudia nadšene očakávajú, že základnú diaľničnú sieť sa podarí postaviť podľa sľubov vlády ČSSR do roku 2000.
Je rok 2024 a Slovensko sa pomaly môže začať pripravovať na blížiace sa januárové oslavy 52. výročia od začatia stavby. Diaľnica D1 je totiž do dnešných dní stále iba snom motoristov. Naše najväčšie mestá sú diaľnicou prepojené iba cez Maďarsko. Čo sa stalo a prečo sa jej ľudia, ktorí ju začali stavať, pravdepodobne nikdy nedočkajú hotovej?
Návrhov bolo mnoho
V roku 1930 bolo na území Slovenska 9071 áut. Na Podkarpatskej Rusi sa nachádzalo 758 motorových vozidiel, z toho bolo 381 osobných automobilov. Aj keď ide dnes o smiešne čísla (v roku 2019 bolo na Slovensku evidovaných takmer 3,3 milióna), vo veľkom sa začalo hovoriť o budovaní kvalitnej dopravnej siete.
Návrhov, ako prepojiť Československo, bolo mnoho a v priebehu nasledujúcich rokov sa často menili. Nádejou pre skutočnú výstavbu bolo uznesenie vlády ČSSR č. 286 z 10. apríla 1963. Trasy diaľnic sa určili nanovo, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000.
Prvý nereálny termín
Na Slovensku mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice - diaľnica D1 (Praha, Brno, Uherské Hradiště, Trenčín, Žilina, Vrútky, Ružomberok, Poprad, Košice až po štátnu hranicu s vtedajším Sovietskym zväzom pri Užhorode), diaľnica D61 (prepojenie Bratislavy, Trnavy, Piešťany a napojenie sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne) a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna.
Úsek z Bratislavy do Senca bol odovzdaný v decembri 1975. V tom čase na Liptove finišovala výstavba vodnej nádrže Liptovská Mara, kde sa súčasne s ňou stavali aj dva úseky diaľnice D1. V priebehu 70. rokov bolo na Slovensku vybudovaných 115,369 kilometra diaľnic, no už vtedy začínalo byť jasné, že do roku 2000 sa takmer nič nestihne dokončiť.
V 80. rokoch nebola ekonomika štátu v najlepšej kondícii, a preto sa výstavba obmedzovala na kratšie a technicky menej zložité úseky. Tesne pred Nežnou revolúciou sa na Slovensku nachádzalo len 182,557 kilometra diaľníc v plnom profile a sedem kilometrov v polovičnom.
„Diaľnica určite bude v (doplnťe rok)“
Za vlády Vladimíra Mečiara sa nové úseky otvárali hlavne pred voľbami a s veľkou pompou. Chýbať, samozrejme, nemohli zahraničné osobnosti, ako Claudia Schiffer či Gérard Depardieu. V roku 1995 navrhol vtedajší minister dopravy Alexander Rezeš z HZDS termín dokončenia diaľnice medzi Bratislavou a Košicami na rok 2005. Za Mečiarovej vlády sa nakoniec otvorilo iba 17 kilometrov v plnom profile a 56 kilometrov v polovičnom profile.
Slovenská ekonomika v nasledujúcich rokoch konečne nabrala druhý dych a stavba diaľnice D1 napredovala. Vtedajší minister dopravy Pavol Prokopovič sľuboval v roku 2006, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude dokončená v roku 2010. Rovnaké tvrdenie opakoval počas svojej prvej vlády aj Robert Fico.
Už vtedy začali vznikať vtipy o nekonečnej stavbe - pred sedemnástimi rokmi. Neskôr sa začalo hovoriť o roku 2013, no potom prišla kríza a všetky termíny sa zmietli zo stola. Minister dopravy Ján Figeľ v roku 2010 pripustil, že „chýbajúce úseky diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami by mohli byť dokončené do roku 2014.“
Košicami to nekončí
Rozbehlo sa kolo každoročných odkladov a sľubov, ktoré v podstate trvá do dnešných dní. Na to, aby sa vodiči plynule dostali po štvorprúdovke do Košíc, odmysliac si všetky rozšírenia od Bratislavy po Trnavu, je stále potrebné dobudovať:
- úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové (ktorého stavba tento rok oslávi krásne 26. narodeniny),
- úsek Turany - Hubová (s ktorého stavbou sa ešte ani nezačalo, zatiaľ sa so začiatkom predpokladá rok 2025),
- úsek Hubová - Ivachnová (s problémovým tunelom Čebrať),
- rozšírenie tunela Branisko o ľavú tunelovú rúru.
Posledným otvoreným úsekom sa stal Prešov, západ - Prešov, juh s tunelom Prešov, ktorý otvorili 28. októbra predminulého roka. Má dĺžku 7,87 kilometra. Akceptovaná zmluvná hodnota bez dane z pridanej hodnoty je podľa webovej stránky diaľničnej spoločnosti 356 345 280,48 eura a projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.
Diaľnica D1 však nekončí Košicami. Jej kompletné dokončenie znamená, že treba postaviť ešte úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - štátna hranica Slovenska a Ukrajiny. Keďže tieto úseky nie sú prioritné, predpokladá sa, že začiatok verejného obstarávania začne medzi rokmi 2027 - 2031.
Pri ideálnom scenári by tak mohla byť celá diaľnica D1 postavená v roku 2035 - 63 rokov po začatí výstavby. Pokiaľ mal teda robotník na stavbe prvého úseku 20 rokov, je možné, že jej definitívneho dokončania sa už ani nedožije.
A ak nás niečo história stavby diaľnic na Slovensku naučila, je pravdepodobné, že finálny termín dokončenia sa nakoniec aj tak presunie ešte o niečo neskôr. Nezostáva nám teda nič iné, ako popriať diaľnici D1 všetko najlepšie k blížiacim sa 52. narodeninám. A čakať...
