Najviac ohrozenou skupinou v tomto prípade sú ženy, najmä vo veku 43 rokov. Čo sa mužov týka, najohrozenejšou skupinou sú tí v mladšom produktívnom veku. Za projektom stojí Inštitút pre výskum práce a rodiny, prieskum robil v rámci národného programu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie.
Ďalej sa dá z prieskumu vyčítať, že len štvrtina obetí sa s traumatickou skúsenosťou zdôverila alebo vyhľadala odbornú pomoc. Obete sexuálneho obťažovania sa najčastejšie zdôverovali niekomu blízkemu zo svojho okolia. Na odborníkov a inštitúcie v tejto problematike sa obracali v nižšej miere.
„Hlavnými faktormi nenahlasovania násilia bola nedôvera a pocit hanby. Stigma, ktorá je so sexuálnym obťažovaním spojená, ako aj netrestanie a zľahčovanie obťažovania v spoločnosti sú zásadnými prekážkami pre predchádzanie a riešenie problémov spojených s následkami sexuálneho obťažovania,“ skonštatoval analytik Andrej Kuruc.
Z prieskumu vyplýva, že viac ako 94% respondentov a respondentiek sa domnieva, že by mala existovať legislatíva, ktorá by vedela postihovať obťažovanie na verejnosti. Aj napriek tomu, že takýchto incidentov je veľký počet. Osem ľudí z desiatich uvádza vyššiu mieru povedomia o legislatíve pri obťažovaní na verejnosti, rovnako aj o spôsoboch, ako postupovať pri sexuálnom obťažovaní. A hoci vedia ako a kde sa sťažovať a majú k dispozícií aj isté prostriedky, ako takéto obťažovanie riešiť, nevyužívajú ich.
„Je to pravdepodobne preto, že systém obrany pred sexuálnym obťažovaním je komplikovaný a trvá príliš dlhé obdobie, kým je vinník potrestaný, ak vôbec,“ poznamenala analytička Jana Jablonická-Zezulová.
