Baya Mahieddin je jednou z najuznávanejších alžírskych umelkýň a jej svojský štýl a diela inšpirovali Pabla Picassa k namaľovaniu svojho slávneho obrazu Alžírske ženy. Mahieddin bola samoukom, jej tvorba sa vymedzovala zaužívaným štandardom a postupom, vďaka čomu sa mohla lepšie napojiť na svoje spomienky, fantáziu a sny. V rovnakej miere jej bola silnou inšpiráciou i samotná krajina a jej folklór – čo veľmi fascinovalo západný svet i samotného maestra.
Talent, ktorý sa nezaprie
Mahieddin sa narodila v roku 1931 do koloniálneho Alžírska. Pre umelkyňu to boli ťažké časy. Už vo veľmi mladom veku prišla o rodičov a starostlivosť o ňu prevzala jej babka. Nebolo jej ani umožnené navštevovať niektorú zo škôl, a tak robila slúžku pre Francúzsku Marguerite Caminu, ku ktorej si našla cestu – o nej sa neskôr vyjadruje ako o svojej adoptívnej matke. Netrvalo dlho a Camina si všimla výnimočné nadanie a nadšenie pre tvorbu u jej slúžky. Mahieddin totiž z hliny hnietila rôzne figúrky, v ktorých bolo už vtedy badať jedinečný štýl.
Piccasova múza
Vo veku 16 rokov mala Mahieddin výstavu v Paríži. Práve tu sa dostal s jej dielami do kontaktu Picasso. O ňom bolo už vtedy známe, že je fascinovaný tradičným africkým umením, najmä kmeňovými maskami. V Európe sa však vystavovali skôr ako kuriozity než umenie. A teda spôsob, akým sa kmeňová tradícia otlačila v Mahieddininej tvorbe v podobe jej snov a spomienok, bola preňho fascinujúca. Preto sa jej rozhodol navrhnúť spoluprácu, čo Mahieddin prijala. Aukčná spoločnosť Sotheby‘s o jej diele napísala: „Picasso pestoval Bayinu estetetiku – hlavne používanie farieb a línií, zatiaľ čo energická kultúra Baye dávala Picassovej tvorbe tak potrebnú vitalitu.“. O niekoľko rokov na to vznikol už spomínaný Picassov obraz Alžírske ženy, ktorý bol v roku 2015 vôbec najdrahším vydraženým obrazom na svete.
Pre západný svet „naivná“
Sharon Ourubi, umelecká kritička a kurátorka, opisuje alžírske vizuálne umenie pre magazín Culture Trip ako: „Zložito navrhnuté tradičné textílie, keramika, záhrady a architektúra.“. Sú to všetko znaky veľmi typické a často sa opakujúce v tvorbe Baye Mahieddin. Jej estetika tak úzko spojená práve s tradičným kmeňovým umením Alžírska, mala zásadný vplyv práve na tvorbu Pabla Picassa ako aj Henriho Matissa. Modernistickí kritici sa však na jej tvorbu pozerali inak a dávali jej prívlastok „naivná“. Bol to však problém vtedajšieho nahliadania na umelcov a umelkyne z mimoeurópskych krajín, keďže bol vtedy veľmi rozšírený orientalizmus a exotizácia sveta. „Prečo musíme definovať a kategorizovať umelecké diela z nezápadných kultúr tak, že im vnucujeme západné definície a terminológiu?“ zamýšľa sa vo svojej publikácii profesorka Sana Makhoul z Univerzity De Anza v Kalifornii.
V prvom rade Alžírčanka
V 60. rokoch Baya náhle prestala s umeleckou tvorbou. Dôvod prečo je nejasný, vedú sa dohady či to bolo kvôli starostlivosti o deti alebo zo solidarity s revolúciou, ktorú vtedy koloniálne Alžírskou prežívalo. Prestávka však bola len dočasná a potom sa umeniu venovala až do sklonku života. V 90. rokoch, keď už bola Mahieddin zaslúžilou umelkyňou, patrila medzi iných alžírskych umelcov, ktorých diela a odkaz sa snažili kolonizátori pripísať francúzskej kultúre. Baya Mahieddin však zanovito obhajovala svoju kultúrnu a národnú identitu, čo dosvedčuje aj fakt, že počas nepokojov v krajine, odmietla pozvanie do Francúzska. Mahieddin štýl nepodliehajúci žiadnej zo západných definícií jedno zaradenie predsa len mal – bola v prvom rade alžírskou umelkyňou a za tým si celý život stála. Zomrela v roku 1998 a doteraz je uznávanou osobnosťou po celom svete.
